the waiting heart.

throwing rocks at your window at midnight.

Zašívali sme sa medzi regálmi plnými kníh hodnú chvíľu. Našťastie Robinove schopnosti napokon stačili na to, aby ma upokojil.

So slovami, že sa všetko samo vyrieši sa mu podarilo utíšiť ma. Neverila som mu. Predsa nemôže byť všetko tak jednoduché!

Avšak len čo vlastnými palcami zotrel všetky moje slzy, prinútila som sa uveriť. Zapečatil to jemným, motýlím bozkom na čelo.

Srdce mi po celý čas bláznivo udieralo do stien, akoby chcelo vyletieť a poletovať okolo. Celkom by ma zaujímalo, či to tak bude stále...

Spoločne sme vyšli z knižnice, túlajúc sa školskými chodbami s jasným cieľom. Aj keď sme sa lenivo šuchotali, akoby sme blúdili, v skutočnosti sme mierili k východu.

"Rád by som ťa odprevadil domov," povzdychol si ticho. Spočiatku som nemala pocit, že by sa dokázal takto otvoriť.

Povedať, čo si myslí a čo cíti. Je predsa iné na rovinu hovoriť o myšlienkach druhých, pretože to neobnažuje jeho. Je len sprostredkovateľ a nijako mu to nemôže ublížiť...

No pri každom slove, ktoré je adresované mne, priamo či nepriamo, cítim ako sa chveje. A to ani nemusím mať tak zlatý dar ako má on. Všetky tie hlásky z jeho úst a dotyky, ktoré od neho prijímam ma opantávajú, občas berú zmysly...avšak všetko takým príjemným, nevysvetliteľným spôsobom.

"Oh," nadýchla som sa na odpoveď, no on si do toho povzdychol.

"Nemôžem. Kvôli Sarite," objasnil mi bezvýrazne. Ah, áno.

Ďalšou z vecí, ktoré som na ňom nedokázala pochopiť, bolo jeho správanie zakaždým tým krásnym slovom alebo činom, ktorý mi daruje.

Následne je mĺkvy, skoro nekomunikuje a ak aj, tak s rovnakým nezainteresovaným hlasom ako teraz. Rozpráva o vážnych veciach, berie si do úst tie múdra a odmieta očný kontakt alebo ďalšie dotyky.

"Uhm, áno," zamumlala som kvôli stiahnutému hrdlu, ktorý sa stal reakciou na jeho náhly nezáujem. Neviem, čo môžem a nemôžem povedať alebo urobiť.

Našťastie, jediný raz za posledný mesiac som bola vďačná za Fletcherovu prítomnosť. Vyrútil sa totiž zo záchodov, odvracajúc našu pozornosť od pokusu konverzovať. Toto rozptýlenie práve veľmi dobre padlo, až na pár detailov.

Jedným z nich bola Robinova prítomnosť. Nikto ho nerešpektuje, naše kamarátstvo je pre všetkých poburujúce a dokonca tomu ani nechcú veriť!

Ten sa však ľahko dokázal vypariť. A tak hneď potom ako som si uvedomila, že Fletcher takisto nie je sám, som sa otočila. Čierny Vlk vedľa mňa už nestál, no zanechal mi odkaz.

"Nehľadaj ma, uvidíme sa." Samozrejme, prečo ma to absolútne neprekvapuje? To tí chlapi nedokážu nič iné, iba zdupkať od ženy, keď zacítia lásku? A vraj 'Spolu proti tomu dokážeme bojovať.'

S ťažkým povzdychom som precitla späť na chodbu, otáčajúc sa k dvojici predo mnou. V skutočnosti som im však nevenovala pozornosť, len som prikyvovala. Cestou domov som sedela na zadnom sedadle Fletcherovho auta. Miesto spolujazdca zaujala Alexiss.

★☆★

Zotmelo sa, zvečerilo sa. Ručičky na nástenných hodinách v kuchyni sa lenivo šplhali nahor za sprievodu príjemného tikania. Pozdvihla som k nim zrak, ukazovali trištvrte na dvanásť.

Ťažko som si povzdychla, zalievajúc si kakao teplým mliekom. Bola som tak veľmi unavená, že som ledva stála na vlastných nohách a tak som sa opierala o kuchynskú linku.