Retrace

My hero, časť 65.

Napokon sme predsa len museli vyliezť z postele, hoci ani jednému z nás sa nechcelo opustiť naše hniezdočko lásky. Materské povinnosti volali. Gracein plač nezastavili ani zatvorené dvere, a preto sme obaja vyleteli z postele a utekali za ňou. Hrialo ma pri srdci, že ho drobci zaujímajú rovnako ako mňa. Možno predsa len dokáže splniť, čo mi sľúbil. A tento raz už bez zádrhelov.

Napokon sa nám ju podarilo utíšiť (vlastne mal na tom väčšiu zásluhu Matt) až keď sme ju nakŕmili a muž, ktorý v živote nemal nič spoločne s deťmi, Grace vzal na ruky, akoby to robil bežne a behal s ňou po dome. Robili lietadielko, vyhadzoval ju do vzduchu a moja krásna zelenooká dcérka výskala a smiala sa. Toto bol najkrajší pohľad, aký sa mi kedy naskytol. Musela som potlačiť slzy. Všimol si to a usmial sa.

Vtedy som si uvedomila, že sa mi konečne splnil sen. Boli sme rodina. Skutočná rodina.
To už mi slzy voľne stekali po lícach, a tak som sa radšej vzdialila. Zniesla som dolu aj Tima a Skye, nech aj oni pocítia to mocné puto, ktoré Matt vytvoril. Nech aj oni cítia lásku, ktorá zrazu sršala z každého kúta nášho domova. Lebo to on bol, teraz to už bol domov. Bolo to miesto, kam som sa chcela vracať bez ohľadu na to, aký budem mať deň, nie len budova, ktorá ma ochráni pred dažďom.

Nakŕmila som obe deti a s nimi na rukách som sa pobrala do obývačky, kde už na deke sedel Matt a hral sa s Grace. V ruke držal poníka. Poníka! Uškrnula som sa. V živote by ma nenapadlo, že muž ako Matt bude niekedy robiť niečo takéto. A asi ani jeho, lebo keď si všimol moje pobavenie, kyslo sa usmial. ,,Snažím sa, jasné?"

,,Ja viem. A ide ti to skvele." vtisla som mu bozk na líce a zložila drobcov na deku. Okamžite sa poštvornožky odplazili k hŕbe hračiek. Matt si ma pritiahol k sebe. Oprela som si hlavu o jeho plece a spolu s ním sledovala tie tri nádherné stvorenia blízko nás.

,,Mala by si mu zavolať." ozval sa ticho po chvíli, akoby sám neveril svojim slovám.

,,Komu?" odtiahla som sa od neho s rukou položenou na jeho hrudi a pozrela mu do očí.

,,No..." hrýzol si peru. Okamžite sa mi zježili chĺpky na šiji. Radšej som od neho odvrátila pohľad. ,,Neviem ako sa volá."

Aha. Tak tam je pes zakopaný. Šokovane som na neho pozrela. ,,Ty chceš aby som zavolala Julienovi? Ty?"

,,Netvár sa tak." zamračil sa. ,,Niečo som ti sľúbil a mienim to dodržať. No nikdy by som si neuvedomil, ako sa správam, ak by mi to nepovedal. Zaslúži si Nobelovu cenu. Bez neho by som ťa stratil." automaticky nahmatal moju ruku a stisol ju. Naklonila som sa k nemu a nežne som ho pobozkala na pery. Nemohla som uveriť, že to Lee dokázal. Že mi ho vrátil ešte dokonalejšieho ako už bol. ,,Takže si zaslúži aspoň poďakovanie. Ja to ešte nedokážem, ale ty..."

Znova som ho pobozkala. ,,Milujem ťa."

Usmial sa. ,,Ja teba viac. A teraz choď, kým si to nerozmyslím."

Vstala som a schmatla telefón položený na jednej zo skriniek. Kým zvonil, netrpezlivo som prestupovala na mieste.

,,Lee..." vydýchla som, keď konečne zodvihol.

,,Som rád, že ťa počujem! Ani nevieš ako, Lis. Myslel som, že už ma nebudeš chcieť vidieť."

,,Čože? To nikdy! Si môj hrdina, Lee!" usmievala som sa, aj keď to nemohol vidieť.

Na moment nastalo ticho. A potom sa konečne ozval: ,,Takže sa vrátil?"

,,Keby len to, Lee! On ma doslova odprosil, aby som ho neopúšťala. A prinútil ma zavolať ti, aby som sa ti poďakovala v jeho mene."

,,Strieľaš si zo mňa?" predniesol vážne.

,,Nie! Myslím to vážne. Neviem, čo si mu povedal, ale zabralo to. Je úžasný. A veľmi nežný."

,,Ach, Lis....zaslúžiš si to. Zaslúžiš si jeho lásku."

,,Vďaka, Lee." premohli ma emócie a vzlykla som. ,,Nemohla som si priať lepšieho priateľa."

,,Takže ti neprekáža..." začal, ale prerušila som ho.

,,...že si gej? Lee, nič sa nezmenilo. Stále si to ty. Len v teplejšom svetle." zažartovala som. Zasmial sa.

,,Ja ťa milujem, Lis."

,,Psst, to radšej nehovor." zahriakla som ho s úsmevom. Cítila som, že aj on sa usmieva. A tak to malo byť.

Ahoj, lásky moje!

Odmlčala som sa, no opäť sa hlásim s novou časťou. Tak si vravím, či nie je príliš nudná, ale od toho ste tu vy, tak mi pokojne naložte! Ja sa neurazím ;)

xxx