Nicknames, časť 46.

841 56 4
                                    

Je zvláštne, že hoci bolo znovu modré nebo skryté pod nánosmi šedej a vlasy mi vďaka vetru každých päť sekúnd skončili v tvári a ja som si ich musela neustále odhŕňať, nehnevala som sa ako inokedy. Cítila som sa fajn popri tom neúnavnom kráčaní a vybavovaní telefonátov. Bolo príjemné zase robiť niečo normálne. Niečo, čo ma zamestnalo natoľko, že som nemusela myslieť na to, čo ma čaká dnes o štvrtej...

Keď som prišla k vile, už tam na mňa čakali. Poradili sa so mnou o tom, ako si to všetko predstavujem a začali pracovať. Nechcela som stavbu kompletne premeniť, bolo predsa jasné, že to by som za jeden deň nestihla. No bolo tu pár vecí, ktoré bolo treba zmeniť. Napríklad izby na poschodí sa museli celé vypratať, aby sa tam potom postupom času mohli zariadiť detské izby, presne ako som si to predstavila, keď som dnu vošla prvýkrát. Všetok nábytok, čo sa vyniesol som zverila človeku, ktorý ich mal primerane svojej cene predať. Na nič by mi nebol a peniaze naviac sa zídu vždy, no nie?

Ďalšia zmenu čakala aj spálňu, pretože odteraz to mala byť moja izba. A ja som odjakživa chcela zaspávať medzi červenými stenami. Nábytok bol celý ladený do bielej, takže to pekne kontrastovalo. Ako krv a sneh. Neviem prečo, ale tá myšlienka sa mi páčila, hoci bola trochu strašidelná. Nie však tak, ako tma a bič v miestnosti, z ktorej nie je úniku.

Vytiahla som mobil, aby som zahnala tie dotieravé myšlienky, ktoré sa ma snažili položiť a napísala Julienovi. Bola som zvedavá, či to pochopí.

,,Lee"  nič viac tam nestálo.

S úsmevom som si sadla na pohovku, mobil položila na stolík a užívala si ten ruch pobiehajúcich ľudí okolo mňa. V túto chvíľu mi ticho vôbec nechýbalo. Už som si ho užila viac ako dosť.

Telefón zazvonil a začal vibrovať. Načiahla som sa poň a prijala hovor.
,,Nechceš mi to vysvetliť, Alice?" ozval sa jeho hlas.
,,Ale, áno. Veľmi rada sa ujmem tejto úlohy." pousmiala som sa. Nie že by to videl.
,,Počúvam."
,,Vieš, čo som ti povedala ako posledné, keď sme sa videli?" spýtala som sa.
,,Že potrebujem prezývku."
,,Správne. To je ona. Budeš Lee."
,,To predsa nemá nič spoločné s mojim menom." namietal.
,,Ale iste, že má. Pozri. Nebolo jednoduché skrátiť tvoje meno tak, aby to neznelo dievčensky. Pochybujem, že by sa ti páčilo, keby som ti hovorila Juls alebo Juli."
V telefóne sa ozvalo uchechtnutie.
,,Myslela som si. A tak som tvoje meno rozobrala a stvorila nové."
,,Prepáč, ale stále mi to akosi nedochádza." zatiahol pomaly.
Zasmiala som sa. ,,Ju-li-en. Len som to li trochu predĺžila. Nie je to podobné tvojmu menu, ale stále to niečo z neho má."
Na moment nastalo ticho. ,,Lee. Hmm. Páči sa mi to. Si génius, Lis."
,,Ja viem." odvetila som automaticky a potom si znova prehrala, čo povedal. Zasmiala som sa. ,,Učíš sa rýchlo."
,,Takže Lis a Lee. Budeme skvelá dvojka." jeho smiech mi rezonoval pri uchu a prinútil ma pokračovať v tom mojom.
,,Tiež si to myslím." pritakala som a potom zvážnela. S kým iným som sa o tom mohla porozprávať, ak nie s ním? ,,Lee, dnes idem za Rickom."
Nahlas preglgol. ,,Kvôli...?"
,,Áno...bojím sa ho. Bojím sa, že nedodrží slovo a niečo na mňa skúsi. Julien ja sa odtiaľ nemám ako dostať!" priznala som sa so svojimi obavami stíšeným hlasom, aby nás niekto nezačul.
,,Hlavne sa upokoj, dobre? Nič neurobí. Vie dodržať slovo." hlas mal starostlivý.
,,Ako vieš, že v tomto sa nezmenil?" pípla som.
,,Proste to viem. Dôveruj mi."
,,Dobre." vydýchla som a na oboch stranách nastalo ticho.
,,Ty to zvládneš. Viem, že áno."
,,Lee?"
,,Áno, Lis?"
,,Prídeš sem ešte predtým, ako tam pôjdem?"
,,Samozrejme."

A vtedy, keď som mu diktovala adresu, som prišla na to, že je to môj prvý skutočný priateľ, ktorý je zasvätený do niečoho takéhoto. Prvý, ktorý ku mne nič necíti a predsa je tu pre mňa, hoci sme sa spoznali len pred pár dňami. Áno, mám priateľky, ktorým by som to mohla povedať, ale chcem im pridávať ďalšie starosti? A Kile s Jakeom, tí to všetko robili preto, že ma milovali. Mattovi som to zase nemohla povedať, lebo by žiarlil a.... Myslím, že som už veľmi dlho potrebovala niekoho, ako je Julien. Len som o tom nevedela.

Ahojky :)
Tak kto sa teší s Alice za jej prvého nefalšovaného priateľa? :)

Retrace Where stories live. Discover now