Retrace

Alice makes decision, časť 34.

Ako som sľúbila, prišla som. Ešte som síce nevedela, že sa to stane súčasťou každého dňa, ale to nebolo podstatné, pretože keď sme si tieto noci kradli pre seba, nedalo sa premýšľať o ničom. Iba ak o tom, kde všade si dovolili zájsť jeho drzé pery a nebezpečne podmanivé dotyky jeho rúk.

Už ma nezastavoval, keď som chcela odísť a mňa to neskutočne tešilo. Bola som rada, že to naozaj bol iba výbuch a nie postoj k veci. Nedokázala by som žiť s mužom, ktorý mi nevie dať žiaden priestor a zakazuje mi ísť za vlastnými deťmi. Ale kto by to dokázal?

Po rušnej noci prišlo pokojné nedeľné ráno. Oblaky zmizli a počasie sa konečne začalo pripravovať na príchod jari. Slnečné lúče ešte nedokázali vytvoriť teplo, no za to vytvárali niečo oveľa cennejšie - úsmev na tvárach detí, dospelých i dôchodcov. Tými sa to v tento slnečný deň len hemžilo. A to som z okna dovidela len na našu ulicu. Ktovie, koľko ich je naozaj vonku?

,,Alice? Miláčik, už si hore?" zakričala mama zdola.
,,Už idem!" odstúpila som od okna, z ktorého som hľadela von odkedy som vstala, a opustila izbu. Môj príchod do kuchyne sprevádzal nadšený tleskot malých ručičiek. A vtedy mi prišlo ľúto, že s nimi netrávim toľko času, koľko by som mala. Každá matka by sa predsa svojím malým deťom mala venovať od rána do večera, a nie chodiť do práce a nechávať všetko na rodičov. Už mi to neprišlo ako taký výborný nápad. Áno, iste, chcela som ich zabezpečiť. Chcela som, aby mohli mať všetko, čo si len zmyslia. Ale chcem, aby bolo všetko o peniazoch?

,,Zlatko, čo sa deje?" prebudil ma z myšlienok otcov ustarostený hlas.
Keď som konečne začala vnímať, uvedomila som si, prečo má jeho hlas taký tón - zostala som stáť vo dverách.
,,Všetko v poriadku. Iba mi niečo napadlo." mávla som rukou, podišla k Timovi, Grace a Skye a maznala sa s nimi.
Rozhodne by som mala prehodnotiť svoj doterajší postoj k nim. Sú to predsa moje deti, ja som ich chcela - a teda ja, len ja a nikto iný, by za ne mal niesť aj zodpovednosť.

,,Myslíte si, že by som mala dať výpoveď?" spýtala som sa odrazu, čím som zaskočila oboch rodičov.
,,Čože? Prečo? Čo je to za otázku?" habkal otec.
,,Toto nám musíš vysvetliť, mladá dáma." pridala sa aj mama.
,,No..." pohladila som Grace po hlavičke, ,,Napadlo mi, že je na čase stať sa skutočnou matkou a ísť na materskú. Totiž...nechcem byť nevďačná...vážim si, že sa o ne staráte, ale nepríde mi to správne..." hrýzla som si peru.
,,No konečne." spľasla mama dramaticky rukami a položila predo mňa raňajky. ,,To ti trvalo."
Ocko sa len uškrnul a pustil sa do tých svojich.
,,Konečne? Vám sa to nepáčilo? Tak prečo ste mi nič nepovedali?" zaujímalo ma.
,,Chceli sme, aby si sa rozhodla sama." žmurkla na mňa mama a začala tiež jesť.
Zavrela som teda ústa a pridala sa k nim.

Raňajší rozhovor ma teda iba utvrdil v tom, čo som podvedome tušila už dlhšiu dobu - musím odísť z práce. Keby som si to v hlave upratala skôr, nemusela by som teraz tak urputne premýšľať nad tým, ako to dosiahnuť. Ako presvedčiť Ricka, aby ma nechal ísť. Že prečo? Lebo by som ho vôbec nespoznala a on mňa tiež nie. Nikdy by si na mňa nerobil nároky a nenútil by ma k niečomu, čo ani nechcem robiť.

,,Niečo vymyslím." šepkala som svojim anjelikom, keď sme spolu sedeli v hojdacom kresle. Musím.

A mienila som to dodržať. Nenechám nejakého maniaka, aby skrížil cestu medzi mnou a mojimi deťmi. Chcem mu pomôcť, ale to nič nemení na tom, ako som sa rozhodla...
Čo ma vedie k ďalšej myšlienke. Budem sa musieť porozprávať s Julienom. Dúfam, že mi bude vedieť pomôcť.

Zdravíčko prázdninári! :)

Po kratšej oddychovke som znova tu :) Určite to však chápete - idú Vianoce, a to je chaos v jednom kole. Nevykladajte si to však zle - keď je všetko hotové, potom sú to naozaj sviatky pokoja a lásky.

Tak teda - prajem vám krásne Vianoce, hordy darčekov a veľa lásky od tých, ktorých máte radi a ktorí majú radi vás. Snáď nám aj zasneží..a keď nie môžeme sa aspoň potešiť práškovým cukrom na koláčikoch :D

PS: Časti asi teraz nebudú pravidelne pridávané, ale keď budem mať čas, vždy si na vás spomeniem :) Snáď sa mi podarí pridať ich čo najviac ;)

PSS: Veľmi sa neprejedzte ^^