The rest of the day, časť 29.

1K 73 7
                                    

Ukázalo sa, že boli skutočne na prechádzke, hoci oveľa dlhšej, ako som dúfala. To čakanie však rozhodne stálo za to. Tim, Grace a Skye boli očividne rovnako nadšený ako ja. Chytali ma svojimi malými detskými rúčkami zakaždým, keď dočiahli a celý čas sa smiali. Neuveriteľné, ako mi vždy dokážu vyhnať z hlavy všetky starosti a pritiahnu si iba lásku, ktorú potrebujú. Ani neviem vyjadriť, aká som šťastná, že ich mám. A tak som sa od nich nehla ani na krok, až pokiaľ som nemusela odísť. Ale to už boli po náročnom dni, kedy určite veľa nového videli a zažili, uložený v postieľkach a spali. Nemohla som sa prinútiť vyjsť z ich izby. Proste som stála vo dverách, opierala som sa o zárubňu a sledovala, ako odfukujú. Určite sa im sníva niečo pekné.

Nakoniec ma však túžba po Mattovi prinútila pohnúť zadkom a ísť do vlastnej izby, aby som nerušila ich pokojný spánok. Prezliekla som sa do teplejšieho oblečenia, rozpustila si vlasy, aby mi prikryli uši a zišla dole. Uistila som sa, že mama s otcom na nich dohliadnu a vyšla som von. Digitálne hodiny na telefóne mi ukazovali pol deviatej. To už by Matt mohol byť doma, nie?

Už po tisíci krát som sa preklínala, že nemám vodičský preukaz a musím ísť pešo, keď je tak chladno (ktovie prečo mi zrazu zostala taká zima). Uši mi omŕzali aj pod vlasmi, bunda ma nezahriala a cítila som ako moje líca chytajú červený nádych. Proste úžasné. Presne takto si predstavujem pekne strávený večer.

Potom som si však pripomenula, čo ma čaká, ak to vydržím. Teplá náruč milovaného muža (možno aj zopár bozkov) a veľa, veľa lásky. Kvôli tomuto sa to predsa oplatí podstúpiť.

Takto naladenej mi cesta k Mattovmu domu ubiehala oveľa rýchlejšie. Ani som sa nenazdala a už som zabáčala na jeho ulicu a v diaľke zbadala jeho dom. Šťastne som si vzdychla a pridala do kroku. Už som sa nevedela dočkať, kedy budem vnútri. S ním. Bez Alison, ktorá sa už nikdy nevráti. Iba mi dvaja a...

,,Prišla si..." vtiahol ma dnu a prisal sa mi na pery, akoby tomu stále nemohol uveriť.

Usmiala som sa a opätovala mu bozky. Okamžite som z režimu cencúľ prepla na radiátor.

Odtiahol sa odo mňa, aby popadol dych a oprel sa o moje čelo. ,,Tie červené líčka sú rozkošné." uškrnul sa potom.

,,Ty za to môžeš!" vynadala som mu. ,,Keby som k tebe nemusela ísť pešo, nemali by takú smiešnu farbu."

,,Nemusela si." podotkol.

,,Ale chcela som." znova som ho pobozkala. ,,Strašne som chcela."

Objal ma rukami a vzal na ruky. Dlhými krokmi ma preniesol až do svojej spálne a zatvoril dvere.

,,Nikto tu predsa nie je." usmiala som sa.

,,Len pre istotu." povedal. ,,A teraz.... z teba strhneme to škaredé oblečenie." zhrubol mu hlas.

,,Nepáči sa ti?" zatvárila som sa dotknuto.

,,Oveľa viac sa mi páči to, čo nájdem pod ním." obtrel sa mi perami o ucho a ja som sa zachvela. Celá moja bytosť túžila po tom, po čom túžil aj on. V tomto sme boli úplne rovnakí.

Jeho ruky boli rýchle a pohyby presné. Nechápala som, ako ma mohol tak rýchlo vyzliecť z toľkých vrstiev, ale zároveň ma to potešilo. Pretože jeho dotyky neboli nikdy tak intenzívne, ako keď sa dotýkal mojej nahej kože. Vysielali do mňa elektrické šoky, ktoré ale neboli nebezpečné. Možno len tým, aké boli vzrušujúce.

Vtedy som pochopila, prečo bol celý začiatok dňa taký pochmúrny - aby mi ho mohol vylepšiť. A to sa mu rozhodne darilo.

Hello, darlings :)

Dnes je nedeľa a čo je tu? Ďalšia časť! A ako je to možné, keď "v nedeli se nedelá"? Zázraky sa predsa dejú len na Vianoce! Tak tu ho máte a užite si ho (nájdite si ten svoj zázrak) ;)









Retrace Where stories live. Discover now