Retrace

Loving You, časť 63.

Keď ma začal lenivo bozkávať, neodtiahla som sa. Vedela som, že toto je jeho spôsob ospravedlňovania, že to inak nevie. Niektoré veci sa proste nedajú zmeniť. A možno to tak má byť.

A tak som sa tomu poddala. Nechala som ho, aby ma vzal na ruky a vyniesol do izby, aby ma pomaly zbavil oblečenia a ľahol si na mňa.

Jeho dotyky som cítila všade.

Jeho pery sa obtierali o každý milimeter mojej kože.

Horela som. Spaľovala ma vášeň. Vášeň k mužovi, ktorý ma raz mohol zničiť. No teraz ešte nie.

Rukami som si ho tisla k sebe. Chcela som, aby som mnou splynul.

Aby sme sa stratili v sebe navzájom a už nikdy sa neopustili.

Nezranili.

Neodcudzili.

Túžila som po tom, bytostne. Potrebovala som, aby to vedel. Aby vedel ako ho potrebujem a že nedokážem bojovať proti príťažlivosti, ktorá ma k nemu ťahá. Ako každá bunka môjho tela baží po jeho dotykoch a bozkoch.

,,Matt..." môj hlas znel ako ševelenie lístia. Bol tichý a predsa taký hlasný, lebo z neho hovorila číra túžba.

Prestal ma bozkávať. Prestal sa ma dotýkať. Chcela som po ňom skríknuť, no neurobila som to. Niečo v tom, ako sa na mňa pozrel, ma zastavilo. Jeho pohľad bol taký zbožný, že som sa na okamih cítila ako tá najkrajšia žena na Zemi. A možno som ňou aj bola - pre neho. Nie je práve toto najtajnejším snom každého dievčaťa driemajúceho v dospelom tele?

,,Dnes nie, miláčik. Dnes ťa chcem iba držať. Potrebujem sa uistiť, že sa mi to nesnívalo." obtrel sa nosom o moje brucho a potom si ním razil cestičku pomedzi moje prsia až ku krku. Tam zastal a zhlboka sa nadýchol. Jeho spokojné zabručanie mi rozbrnelo pokožku.

Potom sa prevalil na bok a natisol sa na môj chrbát. Objal ma mocnými rukami a s hlavou vnorenou v mojich vlasoch spokojne priadol. Zatvorila som oči a vychutnávala som si jeho nežnú stránku. Zastavila som všetky myšlienky, ktoré sa mi teraz honili hlavou a započúvala som sa do tlkotu našich sŕdc.

Bili ako jedno.

Pretože my sme boli jedno.

Preto som ho nemohla nechať ísť. Mohol by urobiť čokoľvek, nedokázala by som to. Príliš som ho milovala. Príliš mi na ňom záležalo.

Vzdychla som si od úžasu. Toto bol rozhodne krajší koniec, ako som si predstavovala.

Ahoj slniečka :)

Dnes som sa rozhodla posunúť vám malú dávku lásky v podobe kratšej časti. Snáď sa na mňa nenahneváte, lebo sa mi zdá, že týchto pár slov to dokonale vystihlo a nič viac už netreba :)