Retrace

Safety, časť 8.

Matt

Ležala tam a smiala sa. Už dávno som nepočul jej smiech. Ten úprimný. Bol zvonivý a taký detský.
,,Poď sem." vyzvala ma a natiahla ku mne ruky.
Vykročil som k nej a nemohol z nej odtrhnúť pohľad. Bola nádherná. Tie žlté šaty spolu s úsmevom ju celú rozžiarili.
Ľahol som si vedľa nej nabok a rukou si podoprel hlavu. Nechcel som jej zmiesť úsmev z tváre, ale musel som sa jej na to opýtať. Tá otázka ma trýznila odkedy mi zavolala. ,,Alice, čo sa stalo?"
Zamračila sa a obrátila hlavu ku mne. ,,Prečo mi to kazíš, Matt?"
,,Pretože si o teba robím starosti."
,,To nemusíš. Som v poriadku."
Nadvihol som obočie.
,,Naozaj." Bola tvrdohlavá.
Povzdychol som si. Čakal som, že z nej nič nevytiahnem, no aj tak som v to dúfal.
,,Sľúb mi, že ak sa niečo stane,  povieš mi o tom."
,,Dobre." pousmiala sa na mňa, no z nejakého dôvodu som v tom úsmeve zazrel smútok.
,,Alice..." skúsil som to znova, no prerušila ma.
,,Mali by sme ísť." postavila sa.
Počkala, kým vstanem aj ja a napravila prikrývku. Potom sme sa pobrali dole.

Chvíľu som počúval, ako sa Alice toho pána, čo nás tu povodil, pýta rôzne otázky, ale potom som sa pridal aj ja. Nebol som tu predsa na okrasu.
,,A čo bezpečnosť? Je táto lokalita bezpečná?" to bola dosť podstatná otázka.
,,Iste, pane. Jedna z najbezpečnejších."
,,Môžete mi to nejako dokázať?" pýtal som sa ďalej.
Vyzeralo to, že som ho doviedol do slepej uličky. Ako to, že nie je pripravený?
,,Matt." sykla Alice a zagánila na mňa.
,,Nebudeš bývať niekde, kde sa ti môže niečo stať." fľochol som na ňu. Prečo to berie na takú ľahkú váhu?
,,Tak?" obrátil som sa späť k nemu.
,,No, môžete sa spýtať tých, čo tu bývajú." spamätal sa konečne.
Prikývol som a obrátil sa k Alice. Ešte stále na mňa upierala nevraživý pohľad. ,,Nemrač sa." prešiel som jej palcom po ryhe medzi obočím. Cítil som, ako sa nepatrne zachvela. Ešte vždy reagovala na moje dotyky. Na mňa. Preto som nestrácal nádej, že ju raz zìskam späť. ,,Idem sa na to spýtať. Počkaj tu. A NIKAM NECHOĎ."

Alice

Neznášala som, keď mi rozkazoval, ale tentoraz som to nejako zvládla. Ospravedlňujúco som sa zadívala na nášho sprievodcu. ,,Prepáčte mu to. Niekedy vie byť až priveľmi horlivý."
,,To je v poriadku. Iba si chráni, čo je jeho." usmial sa na mňa.
Aj ja som sa usmiala...kým mi nedošlo, čo mi povedal. Pokrútila som hlavou. ,,On nie je...teda, my nie sme...." stále som krútila hlavou a snažila sa dostať zo seba aspoň jednu súvislú vetu. ,,Nie sme spolu." povedala som konečne.
,,Ach, myslel som..."
Začervenala som sa a on sa pousmial.
,,Čo hovoríte na tento krásny dom?" zmenil radšej tému. Odľahlo mi.
,,Je nádherný. Ste majiteľ?" zaujímalo ma.
,,Nie. Patril môjmu bratovi. Poprosil ma, aby som ho predal namiesto neho."
,,Nechápem, ako mohol opustiť také krásne miesto."
,,Nechcel. Ale viete, aké vedia byť manželky." zasmial sa, tak som sa pridala.
,,Aj vy nejakú máte?"
,,Mal som."
,,To ma mrzí." súcitne som sa na neho usmiala.
,,To je v poriadku. Aj tak na ňu stále myslím....Preto rozoznám, keď niekde vidím lásku. Ten muž vás miluje." vzal ma za ruku a potľapkal mi po nej.
,,Ja viem..." vzdychla som si a viac nestihla povedať, pretože sa vrátil Matt. Aj tak mi to však stále znelo hlavou. To je to také očividné? Veď ani ja som to na ňom nevidela, kým mi to sám nepovedal. Alebo som si to jednoducho len nechcela pripustiť.

,,Tak ako?" obrátila som sa k nemu.
,,Schvaľujem ti to." usmial sa.
,,Takže nakoniec si predsa len potrasieme rukami." natrčila som ju pred sprievodcu.
,,V to som dúfal." potriasol mi ňou a zaviedol nás do kuchyne, aby som podpísala nejaké papiere.
Môj nový domov bol síce drahý, ale keďže som si takmer celý život šetrila a ani s mojím platom to nie je také zlé, nevidela som v tom problém. Raz za čas si môžem dopriať aj niečo viac než lepšie, nie?

Podpísané papiere rozdelil medzi tie, ktoré si vezmem ja a tie, ktoré si vezme on a mohli sme sa rozlúčiť. Zajtra to už bude oficiálne môj domov a môžem sa sem aj nasťahovať. Už som sa nevedela dočkať, kedy to ukážem svojím anjelikom. Som presvedčená, že sa im tu bude páčiť.

,,Veľmi ma tešilo, Alice." srdečne mi potriasol rukou vo dverách hneď po tom, ako to absolvoval s Mattom.
,,Aj mňa." usmiala som sa tiež a objala ho, asi od toľkého šťastia,ktoré ma dnes postretlo.
Zaskočilo ho to, ale nakoniec mi objatie opätoval. Stavila by som sa, že má dcéru. Napovedal mi to spôsob objatia aj jeho teplo.
Skôr než som sa od neho odtiahla, sa však podarilo aj jemu zaskočiť mňa. ,,Aj vy však milujete jeho...."

Náš múdry 50-tnik boduje!!! :D