Before and Now, časť 1.

1.8K 99 15
                                    

Keďže som v sebe viedla vnútorné zápasy medzi tým, čo by som mala urobiť a čo som túžila urobiť, čo v preklade znamená, čo považoval za vhodné mozog a čo presadzovalo srdce, musela som urobiť zásadné rozhodnutie.

Pamätám si to, akoby sa to stalo len včera. Nakráčala som do Mattovej kancelárie, ako inak - bez zaklopania, a podala som výpoveď. Ešte dodnes mám vrytý v pamäti jeho kamenný výraz. Akoby zamrzol, stuhol, nazvite si to, ako chcete. No aj tak ma najviac zaskočila jeho odpoveď. Odmeraná, bez námietok.
,,Hneď?" spýtal sa vtedy chladným hlasom. Ešte som nevedela rozoznať, či je zaskočený alebo nahnevaný. Neskôr som pochopila, že ani jedna možnosť nebola správna.
,,Áno. Už dnes chcem odísť." prikývla som.
Nebolo to tak, že by som musela, ale odteraz pre mňa predstavoval riziko v podobe mužskej príťažlivosti, a to som nemienila podstupovať. Prišla by som o svoju slobodu. A okrem toho, mal predsa Alison, moju nepodarenú napodobeninu.

Vytiahol nejaké papiere a posunul ich ku mne cez mahagónový stôl. Podpísala som sa do pravého dolného rohu a vrátila mu ich. Do ľavého dolného rohu prišiel jeho podpis a mne sa zovrelo srdce. Kto vie, prečo. Možno to bolo tým, že som odchádzala z práce, ktorú som mala rada. A možno za to mohlo to, že som sa mu vzďaľovala stále viac a viac. Ubližovala som mu a on to skrýval za kamennú tvár a odmeraný prístup. Áno, poslala som ho k vode, ale to neznamená, že mi bol ukradnutý. Stále som ho mala rada. Stále som ho milovala...

,,Hotovo. Si voľná." oznámil mi, ukladajúc papiere do nejakého zväzku. Okamžite sa mi vybavil ten deň, keď som sa im rozhodla dať zbohom. Všetkým trom. On prvý sa vtedy pohol ku mne a dal mi voľnosť. Dlho to však nevydržal, keďže na oslave zimy mi dal jasne najavo, že ma nenechá len tak odísť. Premýšľala som, či sa už po tých dvoch mesiacoch spamätal a skúša to druhýkrát.
Alebo to bola proste iba normálna veta, ktorá mi oznamovala, že mám padáka.

Nevedela som, čo na to povedať, a tak som sa iba usmiala.
,,Prečo chceš odísť, Alice?" zaskočil ma. Čo som mu mala povedať? Že s ním nevydržím v jednej miestnosti, lebo viem, kde to skončí?
,,Chcem vedieť, či som v tom, čo robím naozaj dobrá. Ako to mám vedieť, keď netuším, či si ma nezamestnal iba kvôli sebe?" povedala som nakoniec.
,,Naozaj si myslíš, že zamestnávam ľudí, ktorí na to nemajú?" spýtal sa priamo.

Na to som už naozaj nemala čo povedať, a tak som sa otočila na päte. Nezastavil ma.
Pri dverách som sa však otočila, pretože mi nedalo nespýtať sa ho na jednu vec, ktorá mi stále mátala myseľ. ,,Nemyslela som si, že si ten typ, čo sa ľahko vzdáva."

Uprel na mňa zamyslený pohľad, ktorý som si pamätala ešte z čias, keď som s ním okúšala zakázané ovocie. Potom si bradu oprel a spojené ruky a povedal: ,,Nevzdal som sa. Iba som ti dal náskok."
Nastalo ticho, pretože mne sa slová zasekli v krku a on zasa očakával moju reakciu. Prikázala som si poriadne sa nadýchnuť a pozrieť sa na neho. ,,Tak to aby som ho využila." pousmiala som sa a vyšla poslednýkrát z jeho kancelárie.

Cestou som sa ešte rozlúčila s kolegami a sľúbila im, že ich niekedy prídem navštíviť. Ani jeden neveril, že to splním....

Teraz už mám novú prácu. Je veľmi podobná tej, ktorú som robila doteraz, no predsa je v niečom odlišná - nie je tu on.
Ale to si predsa chcela, nie?
Kiežby som sa vyznala v tom, čo chcem...

Ahoj miláškovia :)
Tak tu máte 1. časť nášho pokračovania. Ako sa vám páči? Čo na ňu hovoríte? Vzdal to Matt alebo kuje nejaké plány?



Retrace Where stories live. Discover now