Retrace

It is easy to succumb to temptation, časť 21.

Venujem mojej láske, Soničke, predčasne ako darček k narodeninám. Dúfam, že odteraz už mi nebudeš nadávať ;D

Bolo to ako náhly popud k činu.

V jednej chvíli stál ďaleko odo mňa a kričal, vyčítal mi moje správanie ako trojročnému dieťaťu a v tej druhej ma už väznil v svojom náručí, akoby sa nič nebolo stalo. Len tak, ako to vedel len on.

Chcela som sa nadýchnuť, ale pri náruživých bozkoch jeho pier sa mi to nepodarilo. Zostala som bez dychu, no neumierala som. Akoby ma dotyky jeho mäkkých pier držali pri živote rovnako, ako dotyky jeho rúk. Nezatlačil ma ku stene, ako už mnoho krát predtým. Tentoraz ma obíjmal rukami, a tak silno tisol k sebe, akoby nás chcel zliať do jednej bytosti. Akoby chcel so mnou splynúť.
Pri tej myšlienke mi do líc vstúpila červeň, no on si to neuvedomil. Akoby aj mohol? Tak sústredene sa venoval mojím perám, akoby toto bol náš posledný bozk. Navždy.

,,Matt." vzdychla som a rukami mu hladila hlavu.
Zabručal a ešte pevnejšia ma zovrel mocnými rukami. Zdalo sa, že ma rozpučí, ale to len naoko. Držal ma pevne no jemne, akoby som bola zo skla a on sa bál, že ma rozbije a už nikdy nezlepí dohromady.
Jeho pery kĺzali od mojich pier cez líce, sánku, krk a kľúčnu kosť až na plecia. Bolo to ako ľahké pohladenie vánku. Príjemné a nežné. Nepamätala som si, kedy ma naposledy takto bozkával. Vždy to bolo iba o hlade a vášni, o tej živočíšnej stránke našich tiel, o pudoch, ktoré má každý človek. No toto.... Toto bolo iné. Bolo to skutočné milovanie. Zo všetkého, čo robil, z jeho bozkov a dotykov, z toho všetkého bola cítiť nehynúca láska. Láska, ktorá dokáže prekonať všetky prekážky. Aj také, ktoré postavím ja...

Už som nepotrebovala dôkaz o tom, prečo byť s ním. Práve mi ho dal. Predostrel mi ho priamo pred oči a daroval ako drahý klenot. Pustila som z hlavy všetko, čo som mu kedy vyčítala. Majetníckosť. Žiarlivosť. Nedostatok slobody voči mne... Všetko mi zrazu vyšumelo z hlavy a ostala tam im rýdza láska, ktorú som sa tak urputne snažila potlačiť, až som aj zabudla, koľko jej tam mám. Vliala sa do mňa ako obrovská vlna a strhla so sebou všetko, čo nám bránilo byť spolu. Naše nedostatky sa stratili pod jej hladinou ako obyčajné smeti. Zrazu som sa cítila ako nový človek. Milujúci a milovaný. A ten pocit bol na nezaplatenie.

Chytila som mu hlavu do dlaní a odpútala ho od bozkávania mojich pliec. Držala som ju ako niečo drahé a milované a on to musel cítiť. Vedel, že sa v mojom postoji k nemu niečo zmenilo.
,,Mrzí ma to." šepla som a úprimne sa mu zahľadela do tých krásnych modrých očí, ktoré na mňa hľadeli z úžasom.
,,Všetko som pokazila." pohladila som ho po líci. Zapadalo presne do mojej dlane, hoci sa to zdalo neuveriteľné. ,,Ale napravím to. Sľubujem."
Chytil mi ruky a zložil ich zo svojej tváre. Teraz nás spojené delili jeden od druhého.
,,Ako?" spýtal sa. Ako to chceš spraviť? pýtali sa aj jeho oči. Naklonila som sa k nemu a šepla mu do ucha: ,,Už nikdy ťa neopustím.."

Tradá!
Dúfam, že teraz ste už všetci spokojní ;)