Retrace

Quietly, časť 41.

↑ Povinne pustiť dievčatá! Nech to má tu správnu atmošku :3 ↑

,,Neveríš mi." skonštatoval. V jeho hlase som nepočula ani hnev, ani sklamanie. Prečo som teda mala pocit, že ho to ranilo?
,,To nie je pravda!" ohradila som sa.
,,Vôbec si sa neuvoľnila."
,,To s tým nemá nič spoločné." povedala som. A bola to pravda.
,,Dokáž to." vyzval ma.
,,Ako?" zastonala som zničene.
,,To musíš vedieť ty."
,,Matt..." šepla som potichu a zdvihla sa do sedu. ,,Nútiš ma do niečoho, čo je úplne zbytočné! Tu netreba nič dokazovať. Myslíš si, že by som ti to nepovedala, ak by to tak bolo? Myslíš si, že by som ti klamala?" stíchla som. Hanbila som sa za poslednú otázku, ktorú som mu položila, pretože áno, klamala som mu. Behom nášho prerušovaného vzťahu dokonca niekoľkokrát. A teraz som mu to predostrela na striebornej tácke. Stačila by jedna protiotázka a bolo by po všetkom. ,,Jediný, kto tu niekomu neverí si ty, Matt. Viem, že mi neveríš, odkedy som ťa opustila, lebo sa bojíš, že to urobím znova." posunula som sa k nemu. Sedeli sme teraz tvárou v tvár, pery len kúsok od seba. ,,Neurobím to. Už neodídem." pohladila som ho po líci. ,,Už nikdy od teba neodídem."
Pousmial sa a prikryl mi dlaň na jeho líci svojou. Uvedomila som si, že hoci má navonok tvrdú škrupinu, vo vnútri je tak isto mäkký a vláčny ako mi ostatní. Tiež túži po niekom, kto ho bude milovať. Po niekom, kto s ním zostane navždy. Chcela som byť ten niekto. Chcela som byť jeho.

Pobozkala som ho najsladšie ako som vedela a objala ho okolo krku. Túžila som mu ukázať, že napriek tomu, že som odišla, že mám pred ním tajomstvá a že mu klamem, som ho milovala rovnako ako on mňa. Nezhodovali sme sa vo všetkom a mali sme rozdielne názory. Ale čo na tom? O tom je predsa láska. O rešpektovaní, o dôvere o dávaní toho, čo je nám drahé a o prijímaní najčistejšieho citu, aký sa vo vesmíre nachádza. Je o vzostupoch aj pádoch, dobrodružstvách aj rizikách, výhrach a prehrách, o úsmeve aj slzách. Nikto nepovedal, že je jednoduché niekoho milovať. Pretože keď sa niekomu odovzdáte, ste zraniteľný a môžu vám ublížiť. Zároveň ste však našli človeka, ktorý to nedovolí a ochráni vás. A prečo? Lebo ste mu dali to najcennejšie - svoje srdce.

To všetko som mu chcela dať pocítiť jediným bozkom. Nikdy som neprišla na to, či sa to k nemu dostalo, ale asi to ani nebolo treba. Možno to už všetko dávno vedel, a preto mi bozk opätoval. No nie jemne a sladko ako som čakala. Doslova mi pery zodieral svojimi drsnými bozkami. Čakala som, kedy si moje vlasy namotá okolo ruky a poriadne za ne potiahne, ako som to videla vo filmoch. A tie rozhodne neboli pre deti.

Sadla som si obkročmo naňho a vkĺzla mu jazykom do úst. Chytil ma za zadok a tlačil ma k sebe, akoby som chcela ujsť. Prstami som sa mu zaplietla do vlasov a neprestávala ho bozkávať. Jemu to však nestačilo. Odtisol ma od seba a ja som skončila rozvalená na posteli. Rukami sa zaprel do matraca pri mojej hlave a väznil ma pod svojím telom. Po tvári sa mu roztiahol víťazoslávny úškrn, keď mi vyhrnul tričko a začal mi bozkami obsypávať brucho. Celý čas ma napomínal, aby som sa prestala chvieť, ale nedokázala som to zastaviť. Nemohla som si pomôcť. Hlavne keď sa jeho pery posúvali stále vyššie.

Snažila som sa ho odtisnúť a pripomenúť mu, že v tomto dome sú moji rodičia.
,,Budeš sa musieť naučiť byť potichu, baby."
Zalapala som po dychu. Čo mi tým chce naznačiť?
,,Nevieš, kde všade som ťa už chcel pretiahnuť, Alice. Ty ani netušíš, čo si predstavujem, keď sedím v zasadačke za tým dlhým stolom." zachripel a obtrel sa mi o pery.
Slová sa mi zasekli v hrdle. Neznášala som, keď mi hovoril také veci. Pretože stačila jedna taká veta a môj rozum bol v ťahu. Začali pracovať hormóny a moja predstavivosť sa o dosť spestrila. Hlavne čo sa týkalo toho, čo by som rada robila s Mattom.
,,Nevieš si predstaviť, koľko krát som na teba dostal chuť a ty si tam NEBOLA."
Zahryzla som si do pery a sledovala jeho hladné oči, ktoré teraz skúmali každý milimeter môjho tela. Jeho nohavice, ktorých rozkrok sa každú sekundu zväčšoval. Jeho telo, ktoré sa skláňalo nad mojím...oblečené.

Rukami som mu siahla pod košeľu a jemu okamžite naskočili zimomriavky. Zavrčal. Aj tak som mu ju vyzliekla a odhodila za seba. Potom som pozrela naňho. Jeho oči sa sústredili na moje prsia a napokon sa k nim aj sklonil. Chytil ich do dlaní a stisol. To, že boli v podprsenke absolútne nezmiernilo intenzívnosť jeho dotyku, no aj tak napokon zmizla a tričko, ktoré mi stále nevyzliekol, mi teraz zakrývalo oči.

,,Teraz sa dozvieme ako si na tom." povedal zhrubnutým hlasom. ,,Či dokážeš vydržať nestonať...." oblizol mi ucho a ja som ako na povel zavzdychala. ,,A nekričať..."

Úú :D

To aby ste sa nesťažovali, že takých častí máte málo. A okrem toho sa mi zdalo, že ten sexy drsný Matt už tu dlho nebol takže...