Retrace

Monday decided, časť 35.

A bol tu. Pondelok. Deň, ktorý o všetkom rozhodne. Ktorý ovplyvní osudy nás všetkých. Dobre, možno trošku dramatizujem, ale v podstate je to tak. Dnešok bol naozaj veľmi dôležitý. Mala som sa stretnúť s Julienom, dať výpoveď a začať sa poriadne starať o svoje deti. Ibaže ak sa Rick rozhodne neprepustiť ma, budeme tu mať menši problém. Menší väčší, aby som bola presná.

Dnes som si zakázala dať sukňu a radšej som si obliekla nohavicový kostým tmavomodrej farby spolu s čiernymi lodičkami, aby som ho nebodaj nerozptyľovala. Nie, nie tými od Matta. Dostala som ich raz od Juli na narodeniny. Ako som si na to spomenula, začala mi chýbať. A nie len ona. Všetci  ktorých som dlho nevidela - Jesica, Suzan, Bran, Lewis, Michel, Mady, Jake, Kile s Lucy.... Tak som sa zamerala na seba a na Matta, že som úplne zabudla na svojich priateľov. Strašne som sa za seba hanbila. Musím to napraviť, a to čo najskôr.

Narýchlo som zbehla do kúpeľne opláchnuť si tvár a trochu skrotiť moje neposlušné vlasy a vybrala sa dole na raňajky. Tim, Skye a Grace ešte spali, a tak dnes výnimočne bolo pri stole počuť iba hlasy dospelých. Na moje prekvapenie len dva. Môj a otcov.
,,Ahoj oci." pobozkala som ho na líce a sadla si na stoličku vedľa neho. ,,Kde je mama?"
,,Bolí ju hlava, tak zostala ležať v posteli." vysvetlil mi a pretočil stranu v novinách.
,,Takže raňajky si robil ty?" nedokázala som skryť začudovaný výraz.
,,Odložil noviny nabok a zamyslene sa na mňa pozrel. ,,A ty si myslíš, že ti zadok utierala vždy len tvoja mama?" uškrnul sa.
Buchla som ho do pleca a zasmiala sa. ,,Fajn, fajn. Nič som nepovedala."
Usmial sa a spolu sme sa pustili do raňajok.

,,Urobíš to?" spýtal sa, keď som vkladala už prázdne taniere do drezu.
Chvíľu som premýšľala, na čo naráža, ale našťastie mi mozog ešte funguje celkom dobre. ,,Áno, urobím. Podám tú výpoveď." Ale neviem, či ma prepustí.
To som však otcovi povedať nemohla, lebo by tomu nerozumel. Podľa správnosti by ma totiž Rick prepustiť mal. Ibaže on má niečo..... Zachvela som sa a stiahlo mi žalúdok. Ako som na ne mohla zabudnúť? Ako som mohla vypustiť z hlavy takú dôležitú vec?
Ako? Spýtaj sa Matta. ozvalo sa uštipačne moje povedomie.
Do čerta! Malo pravdu! Keby som mu to povedala hneď tak.... Tak čo? Čo by si mu povedala, odkiaľ o tom vieš? Spýtal by sa, kto ich má. A potom čo?
Keď som tak nad tým premýšľala, zdalo sa mi to stále viac a viac ako dobrý nápad, že o tom nakoniec nevie. Spolu so stratenými fotografiami by sa vykľulo aj množstvo otázok, na ktoré som ešte nebola pripravená odpovedať.

,,Si v poriadku?" položil mi ruku na plece.
,,To nič oci, iba ma niečo napadlo.... Už musím ísť." vtisla som mu bozk na líce a utekala hore schodmi. Umyla som si zuby, trochu sa nalíčila, skontrolovala 'trojčatá' a utekala do práce.

Cestou som premýšľala, ako to urobiť. Ako ho prinútiť prepustiť ma. Určite za to bude niečo chcieť. Alebo ma bude vydierať mojimi polonahými fotografiami a budem tam musieť ostať. Nie, to nedovolím! Sľúbila som svojím zlatíčkam, že niečo vymyslím. Musím! Viem, že to dokážem. Nie som predsa hlúpa. Ale čo? Keď bude niečo chcieť.........môžeme urobiť dohodu! No jasné! Ale takú, ktorá bude dosť výhodná pre mňa, ale aj vyhovujúca pre neho. Možno mi niečo navrhne sám. Ale na to by som sa asi spoliehať nemala.

V zamyslení som otvorila dvere a kráčala ako zombie. Nevnímala som nič a nikoho, iba stále premýšľala, ako dosiahnuť to, čo chcem bez toho, aby sa tie fotky dostali na verejnosť. Išla mi z toho prasknúť hlava, ale nepoľavovala som. Dokonca ani vtedy, keď som mierila k Rickovej kancelárií a klopala na dvere.

,,Ďalej." ozvalo sa zvnútra, a tak som vošla a zatvorila za sebou dvere.
,,Á, Alice." usmial sa, ,,Už si sa nevedela dočkať?"
,,Nie, kvôli tomu tu nie som. Chcem dať výpoveď."
Chvíľu na mňa hľadel akoby som bola idiot a potom sa z celého hrdla rozosmial. Stavím sa, že to bolo počuť až von.
,,To nebol vtip." mračila som sa naňho.
,,Nie?" prestal sa smiať. ,,Mal som dojem, že áno. Jasne som ti vysvetlil, zlatko, čo sa stane ak..."
Mávla som rukou, aby stíchol. ,,Áno, viem. Tie fotografie. Preto ma napadlo, že by sme sa mohli nejako dohodnúť." odlepila som sa od dverí a pristála za jednou zo stoličiek oproti nemu.
,,To znie zaujímavo." založil si ruky za hlavu a nohy vyložil na stôl. ,,Počúvam."
Dočerta! Zase si všetko musím vybaviť sama! Mysli, Alice, mysli.
,,Čo ak by som sem aj naďalej chodila každý deň...nie pracovať iba...veď vieš. Ide o to... Vravel si, že ich máš 10, teda tipujem, že každý deň máš inú. Nebolo by výhodnejšie mať len jednu?"
,,Prekvapuješ ma." ozval sa po chvíli a následne sa postavil zo stoličky.
,,Pretože ma podceňuješ."
,,Omyl zlatko." už bol pri mne, ,,Nepodceňujem, iba ťa skúšam." rukami prechádzal po mojich vlasoch a natáčal si ich na prsty.
,,Povedzme, že by sa mi tvoj návrh páčil. Ako dlho by si tu bola každý deň?"
,,Hodinu."
Pokrútil hlavou. ,,To je málo."
,,Ja mám deti, Rick. Preto dávam výpoveď. Už ich nechcem nechávať samé."
Zdalo sa, že ho to prekvapilo. ,,Ty máš deti?"
Prikývla som. ,,Ale adoptované."

Ticho, ktoré nastalo mi búši do spánkov a núti ma kričať. Neurobím to. Navonok sa tvárim pokojne a vyrovnane. Nemôžem si dovoliť nič pokaziť.

,,Dobre teda. Hodina. O štvrtej.Každý deň. S výnimkou víkendov, samozrejme...Ale Alice, vieš, čo ťa čaká, ak neprídeš. A jemu to ublíži viac ako tebe."
Viem, že má pravdu. Ak by sa fotografie nahého Matthewa Blaka dostali do novín, bol by to poriadny škandál. Aj keď nepochybujem, že mnohé ženy by si prišli na svoje. A to aj pri tom keby ma celú začmárali perom a potrhali na márne kúsky. Nejaká krava im predsa nebude kaziť ilúzie o tom, že si ho raz ulovia aj ony.

,,Tu to podpíš." podstrčil mi papier aj s perom.
Pozrela som naňho.
Usmial sa. ,,Tentokrát to nie je žiaden podfuk, zlatko."
Aj tak som si to pre istotu prečítala.
,,Vidíš, niečo som ťa predsa len naučil." uškrnul sa a vzal si papier.
A je to! Som oficiálne slobodná. Teda, takmer...

Ahoj lásky :)

Jeden problém máme vyriešený! Žiaľ pre Alice, je ich omnoho viac. Ale to vy asi viete ;)