Retrace

This can not be possible!, časť 25.

,,Vstávaj zlato, zmeškaš do práce."

Takto sa začalo naše prvé spoločné ráno, značiace nový začiatok. Jeho pery ma šteklili na uchu a jeho dych mi navodzoval zimomriavky. A tie slová.... ani tie mi to nemohli pokaziť.

,,No tak, Alice." zasmial sa a pritiahol si ma k sebe. Zabručala som a zaborila si hlavu do jeho nahej hrude. Keby všetky rána boli ako toto!
,,Nechcem nikam ísť. Chcem zostať tu." zamumlala som.
,,Kiežby to šlo, láska moja..." dal mi bozk na vlasy a vstal. Do čerta aj s takou robotou!
Na protest som sa ešte viac zachumlala do prikrývky a slastne zatvorila oči. Ha! Taký krátky bojkot história ešte nezažila. To vám garantujem.
Ani nie sekundu na to sa okolo mňa ovinulo dvojo rúk a spolu s prikrývkou ma odniesli preč z izby. S úsmevom som sa oprela o Mattovo plece a nechala sa nosiť ako princezná. To sa totiž nestáva každý deň. A treba to využiť, nie?

Keď však prudko zastal, prinútilo ma to konečne otvoriť oči. A poviem vám, lepší budíček mi osud ani nemohol nachystať. Okamžite som sa prebrala.

,,Alison." zasyčal Matt. Keby ma nedržal v náručí, už by mal ruky zaťaté v päsť. ,,Čo tu ešte robíš?" To je veľmi dobrá otázka...
Zasmiala sa najhorším falošným smiechom, aký som kedy počula. ,,Stále tu bývam, nie?"
,,Nie, nebývaš." jeho tichý hlas bol ešte hrozivejší ako jeho normálny. Už som sa nedivila tomu, že je taký úspešný. Takýto tón by ma donútil podpísať a urobiť čokoľvek.

Jemne ma položil nohami späť na zem. Ešte aj v takejto situácií prejavil kúsok nehy, a to sa u mužov, ako je on, neskutočne cení. Už nakračoval smerom k nej, keď som mu položila ruku na plece, a tým ho zastavila. Nestála mu za problémy.

,,Á, takže už si pod papučou." uchechtla sa. Prečo ho provokuje? To ešte nevie, čoho je schopný?
Pohol hlavou z jednej strany na druhú, pri čom mu praskali kosti. Nechcela by som byť na jej mieste. Tento zvuk v spojení s jeho pohľadom a postojom....Aj mne dokonca srdce vynechalo úder, a to som sa nemusela ničoho báť.
,,Nestačilo ti to, čo si včera videla, ako dostatočný dôvod na odchod?" povedal pokojne, čo ma prekvapilo.

Nastalo ticho. Cítila som sa nepríjemne, pretože sa navzájom prebodávali pohľadmi a ja som tam bola ako piate koleso na voze. Akoby som sem nepatrila.
Zhlboka som sa nadýchla. ,,Radšej pôjdem, Matt."
Otočil sa ku mne a potiahol ma za ruku bližšie k sebe. Už ju nepustil. ,,Nie, ostaneš tu. Už to raz a navždy vyriešime."
,,Ale tu nie je čo riešiť!" vybuchla a prudko sa postavila. Až teraz som si všimla, že má na sebe iba uterák. Očividne už stihla rannú sprchu.
,,Veď sa na ňu pozri!" zhnusene kývla hlavou ku mne. ,,A pozri sa, o čo si prišiel." zhodila uterák na zem jediným pohybom. Prekvapene som otvorila ústa. Do čerta, to tá ženská nemá ani kúsok hrdosti?

Koketne sa usmiala na Matta a ladnými krokmi sa blížila ku mne. Nasucho som preglgla. Musela som uznať, že bola veľmi pekná. Pekne tvarovaná, štíhla, do bronzova opálená. Mala všetko, čo má žena snov každého chlapa mať. A zdalo sa, že si je toho veľmi dobre vedomá.
,,Pozri sa, za čo si ma vymenil." trhla látkou zakrývajúcou moje telo a už viac nebola jedinou nahou ženou v miestnosti. Ale Matt bol stále dokonalo pokojný. Nepohol ani brvou.

,,Veď sa na ňu pozri!" obzerala si ma. ,,Široké boky, zadok ako kufor a tie prsia! Veď žiadne nemá!" Vyzerala zhnusene.
,,A vlasy...chemlónové. Žiadny mejkap, rúž, nič. Pre Boha živého!"
Tá harpya ma tak zhodila, až som si automaticky chcela všetko skryť. Objala som sa rukami a hľadela som do zeme. Asi toľko k mojej bojovnosti.

,,Stačilo!" zahrmel miestnosťou jeho hlas. Hlas Boha hromov a bleskov.
A potom ma prikrylo jeho telo. Objal ma, a tak uzamkol pred vonkajším svetom. Aj pred všetkými jej obvineniami.
,,Alice...Alice pozri sa na mňa." zašepkal.
Zodvihla som hlavu od zeme a nechala sa pohltiť hlbinami jeho modrých očí.
,,Si nádherná žena, počuješ? Krásna. Najkrajšia zo všetkých." vtisol mi bozk na pery.
Keď sa odtiahol, usmiala som sa na neho a dala mu ešte jeden bozk. A potom ďalší a ďalší. Tiež sa usmieval.

A potom sa obrátil k nej.
,,Už si to pochopila? Nerozdelíš nás. A teraz vypadni."
,,Matt..." namietala som. ,,nemôžeš ju len tak vyhodiť."
,,Ale áno, môžem. Je to môj dom." neveriaco na mňa hľadel.
,,Ale..."
,,Žiadne ale. Viem, že v nej chceš vidieť niečo dobré, zlatko, ale ver mi, nič tam nie je."
,,Zlatko?" pozerala na neho ako obarená. Čo jej tak nikdy nepovedal?
,,Áno. Zmizni." povedal chladne.

A ona naozaj išla. Bez reptania. Bez vyhrážania. Bez pýtania peňazí. Odšuchtala sa preč a potom sa už oblečená vrátila s jediným kufrom. Len jeden?, myslela som si. Chyba. Vrátila sa ešte sedem krát.
,,To mi ani nepomôžeš?" spýtala sa raz Matta.
Ľahostajne na ňu zazrel. Ja som sa aj pohla, ale jeho ruka krížom cez hrudník ma zastavila. Cez stále nahý hrudník, podotýkam.
A tak si musela pomôcť sama. Zdalo sa to nekonečné, no nakoniec sa za ňou konečne zatvorili dvere.

,,Si v poriadku?" otočil sa hneď ku mne.
,,Už áno." usmiala som sa naňho.

A tak sme si spolu v kľude dali raňajky. Len my dvaja. Zdalo sa, že chutia akosi inak. Alebo som sa len ja cítila inak. Slobodne.

Keď som potom odchádzala, zvláštne sa na mňa pozrel.
,,Vrátim sa. Sľubujem." chytila som mu tvár do dlaní a pobozkala ho. Mal to byť iba bozk na rozlúčku, ale Matt to tak jednoducho nemohol nechať. Oprel ma o dvere a začal ma tak náruživo bozkávať, že som mala pocit, akoby ma chcel zjesť.
,,Budem ťa čakať." vtisol mi konečne posledný bozk a nechal ma odísť do práce. Ak to takto bude chodiť ďalej, budem si musieť privstať aspoň o hodinu...

Ahoj, ahoj, ahoj! :)

Tak čo, ako sa vám darí? Tiež nič nestíhate a potrebujete prázdniny? Vážne? Tak vitajte na palube! :D
Dúfam, že vám aspoň takto môžem poskytnúť menší únik pred realitou a chvíľku pohodičky. Užite si časť :**