Retrace

Time, when the stars shinning, časť 30.

Pery, ktoré ma bozkávali, akoby ani nikdy neprestali. Akoby neexistoval deň, kedy by sa nespojili s mojimi. Pamätala som si každú ich krivku, každú nedokonalosť, akoby boli moje vlastné. Zdalo sa mi neuveriteľné, že som dokázala bez ich dotyku vydržať tak dlho, pretože teraz som sa ich nemohla nabažiť. Doslova som ho nútila, aby neprestával. Aby sa popri tom, čo robil, neprestal venovať mojim perám. Aby ma neprestal bozkávať.

A on moju tichú žiadosť vypočul. Zatiaľ čo jeho ruky blúdili po mojej nahej koži a rozohrievali ju, zatiaľ čo jeho telo sa tislo k môjmu, akoby toto bolo naše posledné milovanie, tie sladké pery stále kĺzali po mojich a uctievali ich ako božstvo, ktoré doteraz nikdy neexistovalo. Opojný pocit, ktorý ma opantal vždy, keď som bola s ním, do mňa vlieval druhý dych, aby som sa mu stačila vyrovnať túžbou.

Hoci nám obom dochádzal dych, neprestávali sme. Ďalej sme sa navzájom dotýkali, hladili, milovali. Ani rozprávky nikdy neboli krajšie, ako tieto okamihy, ktoré sme si kradli pre seba. Netrvali hodiny, boli krátke, no o to nádhernejšie. Práve v týchto momentoch človek pochopil, čo znamená skutočne milovať. Pretože napriek všetkému, čo bolo, sme boli znova tu, spolu, a ešte zocelenejší ako pred tým.

V opojení túžby a vášne, ktorú vo mne vyvolával, som ho potiahla za vlasy. Zabručal a chytiac ma za hlavu mnou šklbol. Teraz som už nestála rovno, ako on. Od toho, aby som spadla na zem ma chránila len jeho ruka. Nebolelo to. A aj keby áno, necítila by som to. Príliš ma zamestnávalo to, čo so mnou robil. Ako si ma podmaňoval a ako sa na mňa díval. Akoby tu nebolo nič, iba ja.

Dôverovala som mu, a preto som zostala v tejto polohe, hoci sa mi nohy triasli od toho, ako po mne lačne prechádzal pohľadom. Vedela som, že toto je len predohra. Že iba lapá dych, aby mohol pokračovať v tom, čo započal.

Perami sa znova prisal na moje a uhryzol ma. Zastonala som a natiahla k nemu ruky. Odstrčil ich a ako trest za moju neposlušnosť mi prešiel dlaňou cez prsia. Môj vzdych pohltili jeho pery. Telo sa mi triaslo nedočkavosťou, ale už som k nemu ruky nenatiahla. Stálo ma to však veľa síl, pretože som sa ho chcela dotýkať rovnako, ako on mňa. A on to vedel. Mučil ma svojím jazykom, ktorým sa lenivo obtieral o môj. A jeho ruky...nechcite vedieť, kde všade boli.

Musela som byť ťažká, pretože už ma neposlúchali vlastné nohy a zeme sa dotýkali len preto, lebo mali. Ale Mattovi to neprekážalo. Nepritiahol si ma k sebe. Nehodil ma na posteľ. Iba ma privádzal do varu a užíval si to. Zdalo sa, že už ani neprestane. Že to jeho láskanie bude nekonečné. No keď som sa už úplne malátna skrúcala pomaly vo vzduchu, konečne ma potiahol k sebe. Zastonala som od úľavy.

On sa iba spokojne usmial a drsným lícom sa obtieral o moju tvár. Neviete si predstaviť, čo to so mnou robilo... Okamžite som sa spamätala a začala z neho strhávať všetku látku, ktorá mi bránila cítiť jeho nahé telo na mojom. Musela som vyzerať ako šialenec, no on len pokojne stál a hľadel na mňa s takou láskou, že by sa nejednému vykotúľala z oka slza.

Keď som skončila a moje aj jeho oblečenie okolo nás tvorilo nepravidelný kruh, usmial sa na mňa nežne na chytil za plecia a pomaly tlačil dozadu. Náraz do steny som takmer necítila. Rukami mi prešiel po stehnách a potom ma chytil pod koleno a zodvihol mi jednu nohu. Ešte stále nebol vo mne, hoci som cítila, že je blízko. Oprel sa čelom o moje a na chvíľu zatvoril oči. Hľadela som na neho, na jeho krásnu tvár, na to vypracované telo, na tú úžasnú bytosť, ktorá ma teraz väznila vo svojom objatí a už niekoľký krát som sa sama seba pýtala, ako je možné, že si vybral mňa - obyčajnú ženu z obyčajnej rodiny. Nebola som bohatá, ani postavu som nemala ako modelky, čo sa premávajú po mólach. Čo teda na mne videl? Čo bolo na mne iné?

,,Zase to robíš." zašepkal a ani neotvoril oči.
,,Čo?" nechápala som.
,,Premýšľaš. Vždy, keď to robíš, prestaneš byť uvoľnená." odtiahol odo mňa tvár a zapozeral sa mi do očí. ,,Čo je to tentoraz?"
Pokrútila som hlavou. ,,Nič. Len nedokážem prestať rozmýšľať."
Chvíľu mi skúmal tvár. Potom sa naklonil znova ku mne a zašepkal mi do ucha: ,,A keď urobím toto?" oblizol mi ucho a vzápätí už bol vo mne. Hlasno som zastonala a hlavou sa oprela o chladnú stenu. Tá ale nedokázala schladiť moje rozpálené telo, pretože jeho rýchle prirážanie a drzé vlhké bozky na mojom krku, pleciach a dekolte mi ti nedovoľovali. Poháňali ma stále bližšie k vrcholu a oberali ma odych. Tu a teraz nebola potrebná žiadna posteľ. V tento čas, keď svietia hviezdy mi stačil len on...

Ahoj, miláčkové ^^
Dnes už štvrtý deň po sebe, kedy čítate Retrace! Ani ja tomu nemôžem uveriť, ale zatiaľ sa mi darí :0. Tak držte palce, nech mi to aj vydrží ;)
Xxx