Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

78. Temná duša

Madison:

Stála som uprostred miestnosti. Nevedela som, čo sa deje, no známe mi bolo aspoň to, že toto sa reálne neodohráva, je to všetko vyvolané mojim podvedomím... Čo si mám predstaviť pod pojmom "všetky temná tvojej duše"?

Keď mi Merlin povedal, cez čo všetko budem musieť pravdepodobne prejsť, nechcelo sa mi do toho vrhať... Istým spôsobom som stále verila, že to zvládnem bez nejakých komplikácii, veľkých problémov. Mýlila som sa.

Miestnosť bola tmavá, nevidela som ani meter od seba... Zacítila som, ako mi niekto dýcha na krk, no nemohla som sa pohnúť.

Dupot kopýt.

Rozbehla som sa nevedno kam. Vedela som, že niečo sa ku mne blíži, no ako keby som bežala so stádom koňov, taký bol ten dupot silný a blízky. Obhliadala som sa, no nikoho som nevidela. A prave v ten moment, keď som sa otočila, aby som sa pozrela, či niečo za mnou nebeží, som zletela dole z nejakého útesu. Padala som dlho. Kričala som, no mala som pocit, že ma nikto nepočuje. Potom som tvrdo dopadla na zem. Lapala som po kyslíku, v hlave mi hučalo, mala som dokonca pocit, že som si ju aj narazila. Kamene sa mi zaryli do rúk, boli ostré, ako keby ich niekto brúsil, aby boli také špicaté. Dupod kopýt ustál. Zahliadla som paru vychádzajúcu z mojich úst. Začalo mrznúť...

Započula som zavrčanie. Prudko som sa otočila za zvukom a potom som to zbadala.

Bol to lev. Ceril na mňa zuby, sliny mu stekali pozdĺž papule a vyzeral naštvane. Potom som zbadala kozu... Nebola to normálna koza zo záhrady nejakého farmára... Mala neobvykle špicaté zuby a jej rohy boli zatočené dopredu, takže slúžili ako dobrý napichovač ľudí... zlaté. A nakoniec som zbadala draka... Bol obdivuhodný, veľké lesklé šupiny, veľké zuby a dlhý krk. A potom som si spojila dve a dve. Predomnou totiž nestáli tri zvieratá. Boli spojené do jedného... Mala som totiž tú česť s Chimérou.

Ani som si neuvedomila, že som začala kričať.

Utekala som ako mi nohy stačili, no potom som zacítila, ako sa o mňa obšúchli ohnivé jazyky. Zasyčala som od bolesti... Ohneň mi zasiahol nohy, no vedela som, že musím pokračovať v bežaní... Potom som sa potkla. Skotúlala som sa na zem, moja pokožka sa zpálená odlupovala z miest, kde sa ma oheň dotkol... Keď som sa otočila na Chiméru, v ruke som zvierala meč. V tomto momente mi bolo jedno, z kade som ho nabrala. Zahnala som sa ním na Chiméru a keďže dračia hlava bola s najdlhším krkom, bola presne v dráhe môjho meču, takže bez žiadného zvuku odťatá hlava dopadla na zem. Krv mi dopadla až na tvár, cítila som, ako sa mi zdvihol žalúdok, no pokúsila som sa to ignorovať.

Keďže mal drak najdlhší krk, bolo ľahké ho zasiahnúť. Koza by tiež nemala byť problém, no keďže je na ľavej strane, bude ju ťažšie zasiahnuť, keďže viem švihať mečom len z prava doľava, nie naopak a pravdepodobnosť, že stihnem Chiméru obehnúť bola taktiež nemožná.

A tak kým sa Chiméra zotavovala zo straty jednej hlavy, do krku kozy som zabodla meč. Ihneď bola bež života. Rýchlo som meč vytiahla, no potom s cvengotom dopadol na zem, pretože moju ruku zasiahla neskutočná bolesť. Levia hlava ma totiž uhryzla do ruky.

Nemala som žiadný prútik, žiadné schopnosti... Nevnímala som bolesť, musela som tú potvoru zabiť. Začala po mne chŕliť oheň... Rozutekala som sa okolo jej tela, až som jej vyskočila na chrbát. Neviem ani kedy sa mi podarilo zo zeme zobrať meč, no aby ma Chiméra nemohla zhodiť, zabodla som jej meč do chrbta, aby ma nemohla zabiť, pretože chrliť oheň po mne nemohla, nedočiahla tak otočiť hlavu, no bola dosť múdra a vedela, že by podpálila jedine samú seba. A potom ma napalo niečo šialené... V tom najpokojnešom pohybe Chiméry som z jej tela vytiahla meč a posadila sa na jej krk. Keďže tu vytrhnutie meča bolelo, zrevala a poskytla mi krásne otvorenú papulu. Tak som meč pretiahla cez jej papulu a chytila ho za obidva konce, ako keby to bola nejaká vôdzka alebo tak. Citila som, ako sa mi hrot meča zarýva do ruky, pretože rukoväď bola len na jednej stane.