Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

31. Pravda

Vošla do Nemocničného krídla...

Bol tam len on, nikto iný.

Ihneď prišla k jeho posteli a pozrela sa na chlapca, ktorý vyzeral úplne mŕtvo, no pri tom žil, sa jej nepríjemne stiahlo srdce nad tým pohľadom.

Sadla si pri neho na posteľ a dívala sa na neho... Jeho rysy boli uvolnené, no aj tak bolo vidieť tu bolesť na tvári...

Sadla si na stoličku, ktorá tam bola a oprela sa o svoju ruku.

Zatvárali sa jej oči a nakoniec aj na moment zaspala, no chlapec kvôli hriatiu jeho náramku precitol zo spánku a pozrel sa dievča.

Ona prišla, aj keď je pólnoc...

Chytil ju za ruku a v tom momente dievča rozlepilo oči, ktoré sa jej okamžite spojili s Dracovým pohľadom.

,,Nespi na tej stoličke, poď sem," povedal a i keď s veľkou bolesťou, ale predsa, sa posunul a Chrabromilčanka si spokojne ľahla k nemu pod perinu a v sekunde, kedy chlapec perinu pustil, obmotala sa okolo jeho a zaborila tvár do jeho hrude.

,,Tak, v-veľmi som sa bála," zavzlykala mu do hrude s privretými očami a slzami na lícach.

,,Som v poriadku, Mad, som v poriadku," šepkal a ona vzlykala stále ďalej. Cítil, ako sa celá trase...

,,Bože, Draco... Tak som sa b-bála, bolo to hrozné," vzlykala a chlapec ju pohladil po vlasoch.

,,Ale no Bennetová, neplač, tebe sa nikdy slzy nehodili a ani dnes to nie je výnimka," pošeptal unavene Draco a jej dych sa postupne uvoľnovať.

,,Chytil si ohnivú strelu," pošeptala a chlapec sa pousmial.

,,Kašlem sa na nejakú ohnivú strelu... Sú tu aj dôležitejšie veci," povedal a Madison len zavrela oči, ale v konverzácii pokračovala.

,,Aké?" Opýtala sa chlapca.

,,Napríklad tvoj hlas, tvoje ruky... Tvoje slová, tvoje vlasy... Tvoje oči, tvoje pery... Ty si dôležitejšia ako čokoľvek iné," povedal ešte väčším šeptom a zostalo ticho, pretože Chrabromilčanka sa nedokázala nijako vyjadriť.

Draco Malfoy po prvý raz vyjadril svoje pocity, ktoré mal donedávna pocit, že nemá a nikdy ani nebude mať, no potom sa objavila táto Chrabromilčanka, ktorá mu poplietla celý život, ale hlavne hlavu... Nedokázal sa prizerať na to, ako k tomu dievčaťu niečo cíti, ale nič jej nenaznačí.

,,Draco?" Šepla po dlhšej odmlke a chlapec len zamrnčal.

,,Hmm?"

Nádych, výdych...

Chystala sa urobiť vec, o ktorej nevedela, že či prinesie ovocie alebo peklo, pretože od toho chlapca nevedela predpovedať nič, lebo bol tak zložitý, že by si netrúfala niečo predpovedať...

Už-už chcela zostať ticho, no potom si spomenula na všetky tie vety, ktoré počula od všetkých naokolo...

,,Si zamilovaná až po uši... Ten spôsob ako o ňom rozprávaš, počúvaš sa? Ak si nechceš pripustiť, že ho ľúbiš, dobre, fajn, ale aspoň si pripusti, že ti na ňom záleží. Len to ako na neho furt myslíš, ako sa trápiš, keď ste sa teraz pohádali..."

,,Nezraň ho, potrebuje ťa a ty zase jeho. Netvárte sa, že to tak nie je, pretože medzi vami je niečo, čo by ste si mali vyjasniť. Buďte tu pre seba, blížia sa zlé časy a on je bez teba zase ten stratený arogantný chlapec, ktorý sa utápa v žiale a nočných morách, na všetkých len šteká, zazerá a ponižuje ich. Nedovoľ, aby stratil teba a tým zároveň aj samého seba... Buďte tu pre toho druhého..."