Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

62. Virtutis incremento

Cintorín zíval prázdnotou.

Bolo tam také ticho, že keby ste sa na to zameriali, kľudne by ste počuli aj to, ako dopadajú vločky a tvoria ďalšiu vrstvu snehovej pokrývky.

A práve do tohto ticha sa táto dvojica premiestnila. Držali sa za ruky a pomaly sa obzerali, teda konkrétne len chlapec, pretože na tomto mieste v živote nebol, narozdiel od Madison, takže sa trochu poohliadol na začiatok. Madison sa zhlboka nadýchla, aby zahnala ten nepríjemný pocit, ktorý jej sťahoval pľúca a pod ktorým mala pocit, že sa každú chvílu rozplače, no nechcela už plakať, pretože sa doposiaľ naplakala už príliš veľa, aby v tom pokračovala. Pozrela sa na prepletené prsty s chlapcom a na čižmy, ktoré jej kontrastovali jasne so snehom, keďže mali čiernu farbu a oproti bielučkemú čerstvo napadanému snehu boli značný opak.

Spravila prvý krok, sneh pod jej topánkou zavŕzgal, takže keď začali obidvaja ruka v ruke kráčať, bolo do ticha počuť len vŕzganie snehu.

Už z diaľky videla, že sa k hrobke blížia, možno preto tréma v jej žalúdku narastala a Dracovu ruku stískala o niečo silnejšie...

A v momente, keď sa ocitla hrobke tvárou v tvár, Draco sa ozval.

,,Nevedel som, že vaša rodina má hrobku," zamrmlal a Madison len mykla plecami. ,,Neboj sa, ani ja, dozvedela som sa to až pred dvomi rokmi, keď som tu bola so Severusom," povedala potichu.

,,Niekedy závidim ľuďom, že majú rodičov," povedala úprimne Madison, čím sa chlapcovi priznala.

,,Áno, mám Severusa, ale podstata je v tom, že to nikdy nebude také, ako keby som mala rodičov..." vzdychla si. ,,Závidim tým, čo zažili situácie, keď mama zakázala a otec dovolil... Spoločné výlety ako rodina, vypočuť si ich zážitky s mojimi starými rodičmi... A všetky tieto veci," zamumlala a objala Draca okolo trupu, čo on jej obopol plecia svojimi mocnými pažami.

,,No a teraz, sú všetcí mŕtvi."

Draco sa otriasol nad tou vetou, čo povedala.

,,Nehovor tak," šepol a oprel si bradu o temeno jej hlavy.

,,Prečo?"

Vzdychol si.

,,Ver mi, ty máš viac, ako niektorí majú, aj keď ich rodina je kompletná," povedal a Madison zvraštila obočie.

,,Čo tým myslíš?"

,,Rodina sme úplne kompletná. Mám mamu i otca, svojich starých rodičov som sa tiež dožil a povedzme si úprimne, po tejto stránke mi nikdy nič nechýbalo... Ale z tej druhej áno. Pre môjho otca som nebol nikdy dobrým... Jednoducho som sa mohol snažiť ako veľmi som chcel, ale nikdy som sa nedožil a mám pocit, že sa ani nedožijem momentu, kedy ma za niečo pochváli... Vždy som mal pocit, že môj otec ma nemá rád... Bolo to len Draco sem, Draco tam, nerob toto Draco, nemôžeš toto Draco... Nikdy som nebol dostatočný pre neho..." vzdychol si a pokračoval. ,,A mama i keď viem, že ma ľúbi, i tak sa ku mne správa chladne... Pretože Malfoyovci neukazujú svoje emócie a to už len z toho prostého dôvodu, že by sme ukázali napríklad slabosť alebo podobnú emóciu, prejavili by sme to, ako na niečo nemáme. Čistá krv bola to, na čom si naša rodina zakladá a ja som bol hlúpo zaslepený nad tým, že to je cesta, ktorou chcem ísť a slúžiť tomu psychopatovi bude moja priorita, ale v momente, keď som začal mať vlastnú hlavu, nemal som chuť už uctievať tieto ciele, za ktorými som slepo hľadel, pretože som chcel vynikať v očiach môjho otca. A teraz som taký slabý v tomto smere, že chcem bojovať na svetlej strane, ale nedá sa to... Ale to je niečo iné... Chcel som tým povedať, že i keď nemáš svojich rodičov a máš len Severusa, som si istý v tom, že on ťa vždy podporoval... A to je dokonca viac, ako mám ja. Pretože ja mám rodičov, no i tak máš viac a vždy si mala. Bola si vychovávana s láskou, odvahou a podporou, Mad. A to je viac, ako čokoľvek."