Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

16. Spontánnosť nepozná hranice

Prešla cez klubovňu ako zvyčajne a Slizolinčania boli už zvyknutí. Prišla do Dracovej spálne, tento raz tam bol sám a a nakukla mu ponad plece, pretože niečo robil za stolom.

Chlapec ju nepočul, takže pracoval na jeho kresbe ďalej.

Rozmýšlaľ, čo bude robiť, keďže už len týždeň a koniec školského roka ich môže privítať. Nemal čo na robote, tak vytiahol ceruzky a začal kresliť.

Rozmýšlaľ, čo nakreslí, až sa rozhodol nakresliť práve ju. Predstavoval si jej rysy, ktoré boli dokonalé na načŕtnutie na výkres.

Pre kreslenie si vybral jej profil.

Zatiaľ mal len načrtnuté ostatné časti tváre, no bradu a pery mal pomaly dokončene.

Udivene sa pozerala... Nevedela, že Draco vie kresliť. Pozerala sa na neho ešte hodnú chvílu a potichu si lahla na posteľ a vyčarovala patronusa, ktorého k nemu poslala. V moment, keď patronus prešiel po jeho stole, sa obzrel a usmial sa na Chrabromilčanku.

,,Ako dlho si tu?" Spýtal sa a ona sa len uchechtla.

,,Nie dlho," privrela oči a o chvílu cítila, ako sa posteľ prehla.

,,Čo si sem prišla hľadať?" Spýtal sa jej.

,,Videla som, že kreslíš, tak čo keby si kreslil a ja budem zatiaľ meditovať?" Navrhla a chlapec bez protestov prikývol a bez slova sa vydal k stolu.

,,Koľko bude tá tvoja meditácia trvať?" Spýtal sa.

,,Asi tak hodinku, potom pôjdem za Severusom," chlapec prikývol a ona tiež.

Chytila do ruky svoj prútik a začala si ho obracať v rukách. Jej vlasy sa vzniesli a začala čerpať mágiu, pokým sa čierna špirála točila naôkol jej častí tela.

Mala zavreté oči, takže nevedela, že chlapec sa aj so skicárom v ruke premiestnil bližšie k nej a začal ju kresliť.

Bola dokonalá. Tie jej oči žiarili ako súhviezdia. Jej rysy boli súmerné a aj keď mali chyby, boli to tie najkrajšie chyby, ktoré mohlo svetlo dovidieť.

Striasol sa.

Prečo na ňu v poslednom čase myslí týmto spôsobom? Netušil prečo sa mu dostávala pod kožu a úprimne... Nevadilo mu to, pretože táto dievčina bola výnimočná svojim spôsobom, ktorý mala len a len ona.

Kreslil, tieňoval, obdivoval.

A len pár minút po tom, ako dokreslil sa dievča prebudilo z meditäcie.

,,No ukáž, ako si pokročil s kre-" zasekla sa v polovici slova, pretože...

Pretože na stole bola položená kresba, na ktorej bola ona... Pozrela sa na Draca a v ten moment mu vletela do náruče a objala ho najsilnejšie ako vedela.

,,To je úžasné, strašne talentovaný si," povedala a keď sa odtiahla, ani nevedela prečo, ale zobrala mu tvár do rúk a spojila ich pery.

Chlapec bol tak zaskočený, že sa spamätal, až keď sa odtiahla.

V momente, ako pocítila jej žalúdok, ktorý sa stiahol pod náporom búrkových očí, rozhodla sa zmiznúť skôr, ako Draco sa spýta.

,,Ja- ehm... Prepáč, to som nechcela, idem radšej už za Severusom... Ahoj!" Vysypala zo seba skôr, ako stihol chlapec povedať, že mu to nevadilo, práveže naopak...

Jej pery ju hriali dokonca, aj keď odišla. Myslel na ňu, že to spravila a čo to s ním robí.

Obidvaja boli zmätení, no i tak nevedeli dostať úsmev z pier, ktoré pred pár sekundami tvorili celkok.