Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

34. Element

Jej priatelia boli zúfalí...

Nechodila na hodiny, nejedla...

Len ležala v posteli, pozerala sa do neznáma... Nerozprávala sa s nimi, odmietla akúkoľvek pomoc, čo i len slová.

Trápila sa...

Všetko naôkol ju len viac zabíjalo z vnútra a nočné mory ohľadom toho, čo spravila a aké je monštrum, jej veru nepomáhali. Len pomaly ju dusili z vnútra, pretože spánku musíte podľahnuť, nedá sa mu len tak vyhnuť ako to robí s jej priateľmi... Takže čo i len zažmúri oči, temné pazúre polapia jej myseľ a na plno sa jej zmocnia.

Jej priatelia jej nedokázali pomôcť a preto sa stretli len oni traja, no keď sa k nim chcela pripojiť aj Ronová momentálná priateľka, radšej sa Harry s Hermionou odobrali preč a rozhovor viedli len oni dvaja.

,,Čo je s ňou?" Spýtal sa Harry Potter Hermiony, ktorá len mykla plecami. Bola ustaraná, nie len ona, pretože všetci si to hneď všimli...

,,Naozaj neviem... Len od toho dňa, čo prišla do komnaty taká uplakaná snáď ani z postele nevstala."

Povedala Hermiona a Harry len povzdychol.

,,Cez noc má nočné mory... Furt sa jej sníva s Malfoyom, ako sa mu prevdepodobne niečo stane, pretože ten spôsob, akým kričí jeho meno ma donúti takmer plakať. To nie ie krik, to je doslova žalospev..."

Povedala Hermiona a Harry sa zamyslene oprel o stenu, až mu v hlave skrsol nápad.

,,Mali by sme ísť za Snapom, nemyslíš?" Povedal Harry a Hermiona sa na neho s pochybami pozrela.

,,A čo mu povedať? Oh, dobrý deň pán profesor, vaša skoro dcéra sa utápa v žiale a máme o ňu strah, pomôžte nám!"

Povedala Hermiona a Harry sa len rozmýšlajúc zatváril a potom mykol plecami.

,,No napríklad, myslím si, že to je jedno, len hlavne, že ju v tom nenecháme... Potrebuje našu pomoc a predsa je Snape jej rodič, bez ohľadu, či je jej pokrvný otec alebo nie... Mali by sme to aspoň skúsiť," povedal Harry Potter a Hermiona so vzdychnutím predsa musela uznať.

,,Máš pravdu, tak poďme," povedala a obidvaja sa postavili zo schodov, na ktorých sedeli a vydali sa do žalárov.

Prišli ku kabinetu a zaklopali. Chvílu sa nič nedialo, no potom sa dvere otvorili a naskytol sa im pohľad na majstra elixírov, ktorý si ich so záujmom prezrel.

,,Potter, Grangerová, čo vás sem privádza?" Spýtal sa jeho odmeraným hlasom, čo Harry a Hermiona sa na seba len pozreli.

,,Prepačte, pane, že vás takto vyrušujeme," začala Hermiona.

,,Ale máme starosti o Madison," povedal Harry a on len pozdvihol obočie.

,,Prečo?" Spýtal sa a Hermiona sa jemne ošila.

,,Ide o to, že nechodí na vyučovanie, neje, má nočné mory... Mysleli sme si, že vy nám pomôžete, keďže my sme sklamali," povedala Hermiona a v tom momente Severus Snape vystrelil z jeho kabinetu a rýchlym krokom začal kráčať smerom k Chrabromilskej klubovni.

Harry s Hermionou sa na seba prekvapene pozreli, no radšej sa začali náhliť za profesorom...

Severus išiel rýchlo a priamočiaro, až prišiel ku Chrabromilskej klubovni a ako učitel vedel aj od nej heslo, takže ho vyhŕkol a obraz ho pustil dovnútra.

V klubovni nikto nebol, takže prefrčal ňou rýchlejšie ako na metle a nasmeroval si to k dievčenským spálňam, až prišiel k tej, kde bola Madison.