Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

20. Prsteň

Stále jej bolo zle z tej spomienky...

Nevedela na to prestať myslieť, pretože na ten pohľad sa nedalo len tak zabudnúť.

Myslela si, že hocijakými činnosťami spomienky vyženie z hlavy, no nestalo sa tak.

Flashback:

Ako vždy, ani dnes nechýbala jej elegantná a zabijácka chôdza pri tom, ako kráčali k Malfoy Manoru.

Dnes bola viac rozrušená ako obyčajne... Nie, z toho hlupáka bez nosa, ale kvôli chlapcovi, ktorý jej rozdupal srdce...

Povedala si, že je v pohode, že to s ňou nič nespravilo, pretože to je jediné, čo jej išlo dobre, predstieranie...

Tento raz neotvoril Červochvost, ale Bellatrix. Ihneď, ako ich uvidela, rozhostil sa jej na tvári široký úsmev.

,,Ale tuto máme tu známu Snapeovú dcéru, ktorá je drzá, ale zručná... Počula som už o tebe dievča, poďte dovnútra, Temný pán vás očakáva," otvorila dvere dokorán a oni vošli.

Začali kráčať do obvyklého salónika, ktorý obidvaja veľmi dobre poznali. Keď vošli dovnútra, všetci sa na nich pozreli.

,,Ale ale, Madison, nejak si nám podrástla, stáva sa z teba už právoplatná smrťožrútka, ako naberáš ten zabijácky pohľad, posaďte sa," ukázal na dve stoličky a oni urobili to, čo im povedal.

,,Takže na dnešnej schôdzi preberieme únos Ollivandera, no najprv privítam nového člena medzi nami, tuto Draca," muž ukázal na chlapca, ktorý vyzeral príšerne.

Bol už aj on smrťožrútom...

Tie čierne kruhy pod očami a umierajúci výraz v tvári dal Madison vedieť, že prežíva to isté, čo ona vtedy, len s tým rozdielom, že bol na tom horšie, pretože ten chlap sídlil v ich dome.

Celý ten čas nepočúvala Temného pána, ani jeho plány, nič...

Jej myšlienky behali len okolo zničeného pohľadu Draca Malfoya.

,,Ďakujem, že ste dnes prišli, uvidíme sa nabudúce. Draco, čo keby si išiel našich hostí odprevadiť?" Spýtal sa smerom k chlapcovi a taktiež vyzeral, ako keby sa prebraz z tranzu, ale nakoniec prikývol a s ostatkom smrťožrútov sa začal stávať.

Aj Mad so Severusom odchádzali, no ako poslední. Draco Malfoy držal všetkým smrťožrútom dvere a čakal, kým opustia jeho dom.

,,Madison," oslovil dievča zachrípnutým hlasom a ona sa len pomaly otočila na zdrveného chlapca.

Zobrala mu ruku a vyhrnula rukáv. Také isté znamenie sa rysovalo na jeho predlaktí a keď sa ho dotkla, jemne sykol od bolesti.

Natiahla ruku do svojej začarovanej kabelky a vytiahla z tade elixír.

,,Raz do dňa, bolesť prejde," podala mu elixír do ruky a on sa len zničene usmial.

,,Ďakujem," povedal a ona len prikývla, aj keď mala chuť zobrať chlapca do rúk a tíšiť ho, vypočuť si jeho trápenia, plakať s ním a utešovať ho, ale neurobila to.

,,Nemáš za čo, však aj tak sme už také isté monštrá, tak to vyzerá," povedala a nechala chlapca stáť v predsieni jeho domu.

Dobehla Severusa, ktorý to všetko počul, preto sa na ňu skúmavo otočil.

,,To čo bolo?" Spýtal sa a ona len mykla plecami.

,,Je to zložité," vzdychla si a chytila sa Severusa, aby sa mohli premiestniť domov.