Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

69. Severus Snape

Študenti sa hemžili v rôznych formáciach a zapĺňali Veľkú sieň.

Severus Snape kráčal pomedzi študentov a zanechával za sebou hrobové ticho, pretože všetci mali pred ním zabudovaný rešpekt, bez ohľadu na to, čo si o tomto mužovi mysleli, povedzme si úprimne, báli sa ho...

Madison Bennettová mala kŕče vo svojom žalúdku, pretože mala trému z tohto muža, pretože ho tak dlho nevidela... Pohádala sa s ním v lete a až koncom leta ho videla na schôdzi smrťožrútov, no od vtedy, čo nastúpil na Rokfort ako nový riaditeľ, nevidela ho... Mala pocit, že momentami zamdlie od tej trémy, ale vedela, že Severus jej nič nespraví, no ona keď sa pozrela na jeho tvár, ten dávny hnev sa jej opäť hromadil v žilách.

Stála nenápadne zaradená medzi študentmi, dúfajúc, že si ju jej otec nevšimne, pretože to by prekazilo jej triumfálny nástup...

,,Bolo mi povedané, že v Rokville videli Harryho Pottera," povedal s nezáujmom v hlase a v ton momente celá Veľká sieň zavládla ruchom a študenti si začali šepkať a polemizovať, či je Harry Potter v hrade.

,,Takže ak sa dopočujem o akomkoľvek pokuse, pomôcť pánovi Potterovi, daná osoba bude patrične potrestaná, čo sa týka nielen študentov, ale i profesorov," zablúdil pohľadom na hlúčik profesorov, ktorí neboli zrovna nadšení z týchto slov...

,,No ak je tu niekto, kto vie niečo o pánovi Potterovi a jeho bande, nech prehovorí... Teraz," obhliadol sa a sieňou zavládlo ticho.

,,Zdá sa, že vaše ochrany majú nejakú dieru v systéme," povedal Harry Potter, študenti zalapali dychom a ihneď odcúvali nabok, čo Harry Potter zostal na pomerne veľkej ploche takmer sám, až na Madison Bennettovú, ktorá stála asi desať metrov za ním...

Dvere sa otvorili a do Veľkej siene vošlo asi pätnásť, dvadsať ľudí- členovia Fénixovho rádu...

Severus Snape išiel namieriť na Harryho Pottera prútik, aj to urobil, no jeho prútik klesol hneď, ako si ju všimol. Zaliali ho zmiešané pocity. Nevedel, či sa raduje, nevedel či sa hnevá... Vedel len to, že ako veľmi mu chýbala a aký neskutočný strach mal o ňu.

,,Madison," šepol a zraky sa okamžite obrátili na spomínanú Chrabromilčanku, ktorá vyjavene pozerala na Severusa Snapea, aj keď vedela, že tu bude, i tak jej neunikol prekvapený výraz... A potom sa v nej rozhorel všetken ten hnev, na ktorý na moment zabudla, no teraz si na neho spomínala až príliš dobre.

Začala urýchlene kráčať jeho smerom a potom jej pozornosť upútali súrodenci Carrowovci, ktorý jej smerom vtýčili prútiky. Hlúpo si mysleli, že ju nejako zastavia.

Spravila dva rýchle svihy...

Nestihli sa na seba ani pozrieť a súrodenci Carrowoví okusovali chladnosť zeme, bez známky života.

Sieň zavládla ruchom, keď ich zabila, no ona kráčala ďalej, priamočiaro k majstrovi elixírov a spravila niečo, čo nikto z prítomných nečakal.

Vrhla po ňom kliatbu...

Nie, nebojte sa, nezabila ho, pretože Severus ju pohotovo odbil, no ona začala páliť ďalej a ďalej, so slzami na krajíčku, čo Severus Snape cítil tú zlosť v tých kliatbach, cítil silu tej mágie, ktorú na ňu vysielala a všetci sa len prekvapene pozerali na dievča, ktoré pálilo po ňom kliatby, jedna za druhou, čo ich len odbíjal ťažšie a ťažšie, pretože jej zlosť rástla.

A zrazu prestala kliatby páliť, len zhlboka dýchala a lapala po kyslíku, stojac asi tri metre od neho.

Nakoniec prekonala tú vzdialenosť, priamočiaro nakráčala za ním, čo sa Veľkou sieňou rozhostil zvuk zalapania po dychu, pretože Madison vystrelila ruka a dopadla rovno na jeho líce.