Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

73. Bolesť

Nikto nedokázal vyjadriť všetkú tú bolesť... Zvieral ju na kolenách v náručí, tisol si ju k sebe bližšie, ako keby ju chcel prebrať, no robil to zbytočne...

Všetci do jedného plakali, no náreky Draca Malfoya sa rozliehali po celom okolí.

Tak veľmi to bolelo...

Mal na rukách jej krv a nevedel, čo s jej telom robiť, pretože si stále nedokázal priznať, že je mŕtva.

Severus Snape začal v ustretý kráčať ku chlapcovi. Dotkol sa jemne jeho ramena a ich uslzene zraky sa spojili.

,,Odnes ju do hradu," šepol jeho smerom a i keď sa Severus Snape snažil udržať svoj prísny pohľad, nepodarilo sa mu to, pretože jeho vnútro sa treštilo.

Videl jej prvé kroky a slová, naučil ju mágii, ktorá sa skrývala v kotlíkoch, až neskôr bol pri zrodení jej moci, ktorá bola majestátna. Zachránila mu život a teraz... Teraz bola ona mŕtva... Bola taká mocná, myslel si, že vďaka tým všetkým faktorom bude žiť, ale jej telo to nezvládlo a práve vtedy si všimol, že jej prútik i prsteň chýbajú, možno preto jej sily klesli na minimum, no i tak si vyčítal, že jeho dcéra je mŕtva. Bol chladný muž a myslel si, že od smrti Lilly Potterovej nebude cítiť väčšiu bolesť, no práve sa mu táto teória vyvrátila. Jeho pľúca boli v plameňoch, ako zadržiaval vzlyky, ale slzy, ktoré sa mu rynuli po lícach nevedel zastaviť.

Postavil sa s ňou v náručí a nebránil sa slzám... Stekali mu po jeho bledej pokožke, dopadali na jej chladnúce telo, ktoré kŕčovito zvieral a i keď jeho svaly od vyčerpania horeli, premohol všetky svoje sily, len aby jeho Madison doniesol do hradu. Nedokázal na to všetko pomyslieť... Ako sa spolu smiali, bozkávali... Tie všetky jej láskavé slová, jemné dotyky a bozky mu zišli na um a preto sa radšej ani nepozrel na jej uvoľnenú tvár, pretože by sa rozplakal ešte viac. Je mŕtva... Všety tie spomienky nebudú znova realitou... Že už nebude počuť ten zvonivý smiech, ktorý ho donútil sa usmievať... Mal pocit, že sa z neho všetken život vytratil, keď mu dopadla do náručia bez známky života... Cítil, ako jej krv vyteká z boku, spúšťala sa mu po rukách, no stále čím ďalej viac chladla...

Vyčítal jej to, že tak bojovala. Chcela zachrániť čarodejnícky svet, no on jej to vyčítal. Vyčítal jej, že ho tu nechala na pospas všetkému, bez jednej jedinej veci, ktorá ho držala pri živote... Nechala ho tu bez samej seba... Radšej by bol na jej mieste on. Keby teraz sa tu pred ním zhmotnil anjel a navrhol mu, že ak pôjde s ním a Madison bude žiť, spravil by to bez akéhokoľvek zaváhania... Tak veľmi ju miloval.

Snažil sa polapiť kyslík, pretože slzy si razili cestu na povrch, až mal momentami pocit, že kvôli jeho rozmazanému zraku narazí do steny, no koridor, ktorý mu ostatní vytvorili, mu nedovolil, aby s ňou v rukách narazil.

Nevedel kto, ale niekto vyčaroval v prostredku siene podstavec, určený na jej chabé telo... Pomaly ju tam položil a keď sa pozrel na jej krásnu tvár, musel sa oň oprieť, pretože tak sa mu zatočila hlava z prívalu nových sĺz.

Okolo podstavca sa začal tvoriť kruh... Tesne pri Draca sa postavila Narcissa Malfoyová, ktorá sa dotkla jeho pleca, čo chlapec pomaly k nej otočil hlavu, až nakoniec jej vletel do silného ojbatia, ktoré ho malo povzbudiť, no jediné, čo by ho tetaz povzbudilo bolo, keby Madison otvorila oči.

A tak sa pozrel na jej stále nečinnú tvár a vyhnal z hlavy verzie toho, čo by sa mohlo stať, ale nestane. Mal ten okamih v mysli, no keď otvoril oči, stále všetko bolo ako predtým..

,,Čo teraz?" Spýtala sa odmerane Narcissa Malfoyová a všetci sa na ňu zadívali...

,,Ste si istý, že je mŕtva?" Spýtala sa podozrievavo a Draco na ňu ihneď uslzenými očami zazrel.