Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

44. Odpoveď v otázke

Hermiona Grangerová ako mnohokrát predtým mala pravdu...

V momente, ako sa Madison pretrhla z nočnej mory, nehodlala v posteli viac zostať.

Postavila sa, zobrala prvú vec, ktorú cez seba prehodila a už sa vydala preč zo Chrabromilskej klubovne.

Kráčala za ním, pretože stále mala pred očami jej zakrvavené ruky, v ušiach jeho vzlyky a pocit, že chlapec jej stále leží na kolenách.

A tak už stála pred Nemocničným krídlom a váhala, či nakoniec vstúpiť.

A tak potlačila masívne dvere, ktoré sa bez zvuku otvorili.

A potom uvidela chlapca ležať na posteli.

Pomalým krokom prešla k jeho posteli a sadla si na časť postele, kde neležal.

Na jeho neobyčajne bledú pokožku dopadal mesačný svit a ona rázom videla tie krvavé stopy na jeho košeli, svoje krvavé ruky a počula aj chlapcove vzlyky, i keď momentálne chlapec pokojne dýchal a spal.

Začali sa jej slzy kotúľať po lícach, pretože nechcela vidieť tie veci, takže len nasilu zavrela oči, snažiac sa myšlienky odohnať.

A v tom momente chlapec precitol zo spánku a uvidel Madison sedieť na jeho posteli so zavretými očami a slzami na lícach.

Osvetľoval ju mesiac, ako celé Nemocnične krídlo a on si aj teraz, keď plakala, povedal, aká je krásna...

,,Ahoj..." šepol potichu, čo dievča pootvorilo oči a pozrelo sa na chlapca, ktorý sa na ňu pozeral unavenými očami.

,,Ahoj," šepla mu naspäť, utrela si slzy a pousmiala sa na neho.

,,No poď sem," šepol a posunul sa, odhrnul svoj paplón, kde do uvoľneného miesta Chrabromilčanka ihneď zapadla a na Slizolinčana sa pritisla celým svojim telom.

,,Mysela som, že zošaliem od strachu..." šepla vzlykom a on ju len pohladil po hlave.

,,Tak som sa bála. D-Doteraz vidím tú krv všade... Bože, Draco," povedala trhaným hlasom, chlapec si ju pritiahol bližšie k telu. Bola to silná čarodejnica, no spoznal jej slabinu. On je jej slabinou.

,,Už je dobre, Mad.." dal jej pusu do vlasov. ,,Som rád, že si prišla," zamrmlal zachrípnutým hlasom. ,,Znamená to, že už sa nehneváš?" Spýtal sa rečnícky, no nečakal odpoveď na jeho otázku.

,,Prepáč mi to s Pansy... Viem, že nie je vhodný čas na ospravedlňovanie, ale bola to hra, boli sme všetci opití a drbnutý Nott ma donútil bozkávať sa s Pansy a ona bola tak na štrot, že si na mňa ešte aj sadla, ale prísaham, že v tom nič nebolo," šepol a Madison to bolo úplne jedno.

Chcela Draca, milovala ho a ešte aj v tomto momente by mu bola odpustila všetko...

,,Ty si tá jediná, ktorú milujem. Pansy si len myslí niečo viac, no pritom mi je načisto ukradnutá. Ja som taký kretén, že som to dopustil, aby sa to stalo. Prepáč," posledné slová šepol.

,,Je mi to jedno, hlavne že si v poriadku a henta rohožka ťa nezaujíma. Ale ujasnime si jednu vec," povedala prísnym hlasom a zdvihla sa na posteli rukami, čo Draco sa na ňu skúmavo pozrel.

,,Počúvam ťa," povedal poslušne, nad čím sa Madison usmiala.

,,Nech Parkinsonová si drží odstup. Hodlám jej spraviť zlé veci, ak sa ťa znova dotkne. Nech sa nedotýka niečoho, čo je moje," povedala a ani si neuvedomovala, že po celý čas sa približovala k Dracovi bližšie a bližšie.