Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

5. Levia diera plná otázok

4.Ročník

,,Severus, s kým mám ísť na ples?"

Spýtala sa Madison svojho profesora po hodine elixírov, kde zostala sedieť, keďže to bola jej posledná hodina a Severus podctivo prezeral ingrediencie, či má všetkoho dosť.

,,No to neviem, ale mám pocit, že mi niekto kradne zásoby z vecí na elixíry. Pravdepodobne všehodžús, nevieš o tom niečo?" Spýtal sa Severus a podozrievavo sa pozrel na mladú čarodejnicu.

Keďže jej hodiny oklumencie už začali, cítila, ako sa jej dostal do mysle. Nechala ho, pretože takmer nemala čo skrývať, ale striasla sa, keď cítila, že narazil na jej spomienky s Malfoyom.

Škubla zo sebou, až spadla na zem. Severus jej nechcel ublížiť, ale bol nahnevaný, že mu mizli suroviny. Prišiel k nej, že ju postaví, no akonáhle sa jej dotkol, pozrela sa na neho jej uslzenými očami a jeho ruku odsotila.

,,Toto už nikdy nerob... Dovolila som ti ísť do mojej mysle, aby si sa pozrel, že ja ti zásoby nekradnem, ale ísť do mojich spomienok, ešte s Malfoyom!" Zakričala, keď sa postavila.

Nevšímala si slzy, ktoré jej stekali po tvári, rýchlo ich zotrela, ako keby tam neboli.

,,Ďakujem, že si mi zase pripomenul, že nemám rodičov, aspoň že mám nad čím plakať!"

,,Nevedel som, Madison..."

Dievča sa zobralo preč z učebne a majster elixírov nestihol ani povedať viac.

Náhlila sa pomedzi študentov, ktorí sa jej poslušne uhýňali, pretože od vždy vedeli, že toto dievča, keď nemá náladu, treba sa uhíňať, lebo na to doplatíte.

Vošla do svojej komnaty a na počudovanie tam nikto nebol. Začala plakať, kričať, až zobrala čokoľvek, čo jej prišlo pod ruku.

Najprv rozbíjala a hádzala veci normálne, no potom vytiahla prútik a zaklínadla leteli vzduchom jeden za druhým.

Keď jej hnev skončil, nastúpila zúfalosť.

Začala plakať.

Sedela medzi troskami izby a plakala. Pozerala sa na svoje krvavé ruky, kolená ale hlavne na prútik.

Jej čierny drahokam na prútiku žiaril na fialovo čierno. Nevedela si to vysvetliť, ale oprela si chrbát o posteľ a plakala ďalej. Cítila, ako sa jej krv liala dolu chrbátom, rukami... Cítila tie rany, ktoré si urobila, ale neboleli viac ako to, čo mala za bolesť v sebe.

,,Ahoj, Madison, som Cedric a vieš, potreboval by som doučovanie z elixírov a- pre svätého Merlina, čo sa tu stalo?"

Skríkol Cedric Diggory, ktorý šiel s úsmyslom požiadania o doučovanie z elixírov, keďže všetci vedeli, že zvládala z elixírov úplne všetko a oni akurát mali opakovanie elixírov z tretieho a štvrtého ročníka, s čím mal problém, preto tu aj stál, ale teraz ho to vôbec netrápilo.

Madison stále vzlykala a Cedric nezaváhal a zobral dievča na ruky. Vyšiel z jej komnaty, na čo všetci Chrabromilčania zhíkli, keď videli Cedrica ako nesie Madison, ktorá stále plakala.

Po nich zostávala krvavá stopa, ktorú zanechávala prevísajúca ruka Madison Bennettovej...

Vtrhol do nemocničného krídla s Madison na rukách, ktorá už neplakala, len sa triasla a z hlboka dýchala. Sem tam jej z úst vyšiel nejaký nárek, ale inak mlčala a šklbala so sebou.

,,MADAM POMFREYOVÁ!" Zvolal Cedric a Poppy sa ihneď otočila od Draca Malfoya, ktorý mal úraz na tréningu, no jemu viac pozornosť nevenovala a nahrnula sa ku dievčaťu, ktoré Cedric položil na lôžko.