Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

25. Autorita

,,Mad, prídeš zajtra?" Spýtal sa chlapec a ona sa na neho len skúmavo pozrela.

Rozmýšľaj, rozmýšľaj, čo je zajtra?

,,Ty si zabudla?" Spýtal sa Harry Potter a ona sa len previnilo usmiala.

,,No prepáč, kam mám teda prísť?" Povedala a on si len pozvdychol.

,,Sľúbila si mi, že mi pomôžeš s konkurzom do metlobalového tímu, pamätáš?" Spýtal sa pomaly a jej to v ten moment bliklo ako Lumos.

,,Áno, jasné že si pamätám, budem tam, o tretej?" Spýtala sa a chlapec sa zasmial.

,,O štvrtej," povedal a ona prikývla.

,,O štvrtej," zopakovala a usmiala sa na chlapca.

,,Neboj sa, budem tam," pokývala hlavou a už mu zmizla z dohľadu, pretože sa ponáhľala za Slizolinčanom, na ktorého mala zopár otázok.

Flashback:

Nevedela prečo ide do Núdzovej miestnosti, no keď tam vošla, zacítila, že tam nie je sama.

So vztýčeným prútikom sa obhliadala a hľadala, kto v miestnosti je.

Keď zbadala plavovlasého chlapca, vydýchla si, no začudovala sa, čo sa deje.

Prechádzal sa sem a tam, v ruke držal jablko a sem tam si ho vyhodil do vzduchu.

Zrazu podišiel k skrini, otvoril ju, vložil do nej jablko a zavrel ju.

Začal si šepkať nejaké zaklínadlá, ktoré na tú diaľku nepočula, ale to nebolo podstatné.

Prešlo zopár sekúnd a chlapec otvoril skriňu a vybral z tade jablko, z ktorého bolo ale odhryznuté.

Čo sa tu pri svätom Merlinovi deje?

Spýtala sa samej seba, no stihla radšej z tade odísť skôr, ako chlapec ju stihol zbadať.

Dnes mala nočnú službu, do ktorej sa jej ani z daleka nechcelo, ale musela, nechcela totiž Minervu sklamať, takže si aspoň túto povinnosť plnila.

Vstúpila do Slizolinskej klubovne a išla priamočiaro za chlapcom.

Otvorila dvere a v tom momente uvidela Draca Malfoya sedieť na posteli a pozerať do prázdna, pričom privrel oči, ako keby od bolesti.

A v ten moment to tiež zacítila.

Zvolával ich, takže to cítili obidvaja, lenže Draco bol na znamenie citlivejší, pretože ho nemal takú dlhú dobu ako Madison.

S povzdychom si sadla vedľa chlapca.

,,Zase ich zvoláva," šepol a ona prikývla.

Taktiež jej to bolo nepríjemne, no aspoň, že ju znamenie nebolelo tak ako chlapca.

,,Neboj sa, zachvíľu to prejde," povedala a Draco len prikývol.

Čakali, pokým odporný pocit prejde a až po tomto čase sa vydali von, na chodby Rokfortu plniť si svoju povinnosť prefektov.

Začali v tichosti kráčať chodbou...

Vo väčšine sa rozprávali, ale dnes tomu bolo inak.

,,Čo si robil v tej Núdzovej miestnosti s tým jablkom?" Spýtala sa potichu chlapca, až nakoniec zastal a pozrel sa dievčine do očí.

,,Ty si tam bola?" Šepol, pretože sa bál, či nevidela nielen jeho iné pokusy, ale aj slzy a náreky, ktoré pri tejto skrínke neraz zo seba vypustil.