Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

57. Rodokmeň

,,Scabior," preťala cez zuby Madison, pretože chodiť s lapačmi ju naozaj nebavilo...

Stŕpla, keď spoznala ten les...

Uvidela ich stan, no oni ho nemohli vidieť, za čo poďakovala za ochranné kúzla.

Naviazala očný kontakt s Hermionou, ktorá bola vystrašená, o čom svečil aj jej pohľad. Také zle načasovanie!

Stála na mieste, takmer ani nedýchala, pretože stŕpla z toho pohľadu na lapačov a Madison.

Kráčali vďaka Merlinovi ďalej, no potom Scabior zastal oproti Hermione. Zamyslene stál, obzeral sa, ako keby zacítil korisť.

,,Niečo som tu zacítil," povedal zamyslene, čo Madison len zbledla a Hermiona na tom nebola ani inak, pretože vedela, čo tento lapač zacítil.

Scabior stále stál oproti Hermione, čo sa Madison odhodlala zasiahnúť.

,,Pokračujeme, pome," povedala a on sa na ňu prudko otočil.

,,Nebude mi tu rozkazovať nejaká soplaňa," povedal pohŕdavo a v tom momente Madison vytiahla svoj prútik a zapichla ho do jeho hrude.

Nielen že bola nervózna z tejto situácie, ale Scabior jej liezol na nervy. Totižto si myslel, že on je pánom.

,,Ešte raz," začala šepkať. ,,Ešte raz ma takto nazveš, tak ti ručím, že budeš rozporcovaný ležať na stole Temného Pána... Je mi úplne u riti, o koľko rokov si starší, ale ak si si nevšimol, ja som tá, ktorá tu momentálne velí... Takže buď pohneš teraz svoj zadok a začneš kráčať ďalej alebo mi pred Temným Pánom unikne zmienka o vašich misiach a on narobí taký poriadok na Ministerstve, že ani tie tvoje lapačské schopnosti ti nepomôžu... Zaručím ti kľudne aj dlhú bolestivú smrť a keď sa nebude na to chceť nikto podujať, s radosťou to spravím aj sama, len aby si videl, kto tu je usoplené decko. Takže teraz sa začni láskavo pohýňať, lebo neručím za seba," pousmiala sa na lapača, ktorý zťažka prehĺtol. Myslel si, že on je ten, čo tu vzbudzuje rešpekt, no to ani z ďaleka. Toto sedemnásť ročné dievča mu naháňalo strach.

,,No pome, šup, šup," popohnala ich, až sa nakoniec pohli a začali kráčať ďalej.

Madison naviazala očný kontakt s Hermionou, ktorá sa ďakovne usmiala, kývla hlavou a nakoniec začala kráčať za lapačmi, až sa stratili z dohľadu Hermiony a Harryho, ktorý stál v pozadí.

A keď sa po ďalšej hodine s lapačmi odmiestnila, pretože už ju to nebavilo, spokojne si vydýchla, keď sa zjavila pred Manorom.

Mala od domu kľúče, takže v kľude si odomkla a išla do svojej izby.

Započula búchnutie dverí, čo sa ihneď otočila za zvukom a v ten moment stŕpla na mieste, nohy jej vypovedali službu a jediné na čo sa zmohla, bol pohľad do tých búrkových očí.

Neverila tomu, čo práve videla. V hrdle jej navrela hrča.

On stál pred ňou.

Pozerala sa do jeho búrkových očí a nedokázala nič urobiť a ani povedať a Draco Malfoy bol na tom tak isto.

Myslel si, že sa jej niečo stalo... Nekomunikovali spolu, nevideli sa... Ako Madison neustále cestovala, a posielať si listy nebolo naďalej bezpečná komunikácia, takže nezostalo nič iné, ako prerušiť kontakt.

Neboli spolu v kontakte cez päť mesiacov a teraz...

Teraz stáli oproti sebe a nedokázali urobiť nič, v takom boli šoku.

A potom sa to stalo.

Vrhli sa na seba ako dva levy.

Ich pery okamžite našli svoju cestu, až sa ich telá dotkli a oni zamrnčali do pier toho druhého, pretože to bola taká dlhá doba, čo zažívali tento pocit.