Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

7. Legilimens

Nemala chuť sa smiať.

Jedná zlá správa za druhou.

Flashback:
Času prešlo mnoho, no i tak jej nevadila spoločnosť jej priateľov.

Čakala, kedy sa objavia jej chlapci, Cedric a Harry, ktorí boli v bludisku, v poslednom kole trojčarodejníckeho turnaju.

A v ten momet sa okolím rozoznel zvuk premiestnenia a dve osoby dopadli pred tribúnu.

Začal sa burácajúci potlesk, ale jej niečo nesedelo. Rozbehla sa dole tribúnou a všetci sa rozhliadli za dievčaťom, ktoré si pretláčalo cestu dole k dvom chlapcom.

Až keď zakričala z celého hrdla, až vtedy utíchol potlesk a hudba.

Cedric tam ležal, oči mal otvorené a nedýchal.

Padla na kolená vedľa svojho priateľa, ktorý tam vzlykal, pretože videl chlapcovu smrť a ani si neuvedomila, že hystericky plače.

,,Je späť, vrátil sa!" Povedal chlapec, ktorý prežil a v tom momente zabudla aj dýchať. Jej pohľad sa ihneď stretol s tým Severusovým a on bol bledší ako obyčajne.

Moody zobral Harryho preč a ona tam zostala s otcom chlapca, ktorý už viac nebude chodiť chodbami Rokfortu.

Vstala, už bez sĺz, ale vnímala tú bolesť, ktorú prežívala, pretože ju takmer položila úplne, ale povedala si, že v zlých situáciach musia byť aspon niektorí ľudia silní.

Zobrala svoj prútik, vztýčila ho vysoko nad hlavu a poslala do vzduchu žlté svetlice, ktoré vyjadrovali Cedricovi počesť.

A v tých sekundách bola obloha zaliata žltými svetieklami z prútikov iných študentov.

Jeho smrť znášala hrozne, ale nedala to na sebe znať. Jej priatelia sa o ňu obávali, pretože vedeli, že čo mali Cedric a Madison medzi sebou, ale vedeli, že jej pomôže jedine čas.

Severus vošiel do telocvične, kde si Madison pričarovala svojho Testrála a nechala ho lietať po miestnosti.

,,Koľko bolesti mi ešte prinesieš?" Šepla smerom na svojho patronusa.

Začula, skôr zacítila, Severusa v miestnosti a tak sa pomaly k nemu otočila.

,,Mad, mám zlú správu."

Dievča privrelo oči.

Ďalšiu?

,,Akú, Severus?" Povedala vyrovnaným hlasom, ale profesor elixírov vedel, že duševne vyrovnaná určite nie je a bol si toho vedomý, že táto správa ju položí ešte viac.

,,Voldemort naozaj povstal," šepol a Madison len vzdychla. Vedela to, verila chlapcovi, ktorý pri tom bol, ale bude ignorovať ten fakt, že mu pre to prenikla do mysle, ale bolo to len na jej smolu, pretože teraz videla ako Cedric zomrel a cítila sa kvôli tomu ešte horšie.

,,Bola už schôdza smrťožrútov, v Malfoyovom sídle na Manore... Dozvedel sa o tebe, neviem akým spôsobom, ale musím ťa doniesť so mnou... Oklumenciu ovládaš, niektoré zaklínadlá nepoznajú ani smrťožrúti, ktorí bývaju odborníci na čiernu mágiu, ale ty si to zvládla v trinástich rokoch. Viem, že tam nechceš ísť, ale naozaj som sa snažil, ale nechcem, aby ťa zabil alebo stratil dôveru vo mňa."

Dievča prikývlo.

Čakala to? Nie, určite nie, ale musela skutočnosť prijať takú, aká je. Nedokázala to skrývať naďalej a prepukla v žalostný plač.