Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

Epilóg

Madison:

Pohladila som ho po líci a pousmiala sa. Potom som prešla na prah druhej izby, no tam som len nakúkla, či i ona spí. Pousmiala som sa znova.

,,Konečne spia," zamrmlal mi blízko pri uchu. Trochu som sa mykla, no predsa som sa pousmiala i na neho.

,,To áno. Scorp nevedel zaspať, bojí sa zajtrajška," zamrmalala som. Môj maličký chlapec totiž zajtra odchádzal na Rokfort a asi nemal odvahy toľko, koľko jeho mama. 

Zrazu som započula spev. Dopekla, Nixie!

Zazrela som na fénixa, ktorý sedel na bradle. ,,Teraz nie, Nixie, spia!" Utíšila som ho. Ihneď ma poslúchol. Dodnes som si pamätala na ten deň, kedy som ho získala, ale nejden čarodejník si pamätal na tento deň, kedy sa moja mágia znovuzrodila. Zachránil mi tým život. Bez mágie by som pravdepodobne neprežila. Preto je Nixie môj už naveky, pokým teda nezomriem.

,,Aký bol tvoj nástup na Rokfort?" Spýtal sa ma. 

,,Drsný. Už vtedy som totiž mala podrezaný jazyk," zasmiala som sa. Uškrnul sa, i keď som v tej tme mala problém zaostriť na jeho tvár. ,,Čo tvoj?"

,,Myslel som si o sebe príliš veľa," zasmial sa. Prikývla som. Bola to čistá pravda.

,,Tak to teda, Malfoy," súhlasne som pokývala hlavou. Švihol so mnou, že som rázom cítila na chrbáte chladnosť zárubne. Mučivo blízko sa ku mne naklonil. Prešla mnou elekrina, ako zakaždým. Nie, ani po tých rokoch. 

,,Ale ale, Bennettová," šepol mi pri perách, s rukami na mojich bokoch. Obliala ma známa horúčava, kolená sa mi roztriasli a do nosa mi udrela jeho vôňa.

,,Stále ťa neomrzelo to oslovenie?" Zamrmlala som provokatívne. Uškrnul sa.

,,Ty si ma stále neomrzela," šepol a dravo sa prisal na moje pery. Zakňučala som. Hneď ma do dolnej totiž uhryzol. Zamrnčala som, keď obkrútil moje nohy okolo jeho tela. Cítila som, ako rozrazil dvere od našej spálne. Ani som sa nenazdala a hodil ma na posteľ.

Vyzliekol si sako a košeľu, i keď som milovala jeho formálne ja, jeho obnažená hruď bola vždy lákavejšia. Hladne som sa zadívala na jeho telo. Uškrnul sa nad tým a začal obdarovávať moje telo takýmto lačným pohľadom, keď odhodil moje tričko na druhý koniec miestnosti.

,,Vy naozaj nezaháľate, pán Malfoy," zavzdychala som.

,,Ja nikdy," povedal mi a pobozkal ma na krk. Vedel veľmi dobre, že toto ma dostane ako vždy. Posúval sa bozkami nižšie a nižšie. Pobozkal ma na bruchu. Prešla mnou taká divná vlna, ktorá mi naznačovala, že by som mu mala niečo povedať, no nedalo mi to.

Vrátil sa znova k mojim perám a vášnivo ma pobozkal. Potom pohol panvou oproti tej mojej. Zavzdychala som. Oh, dopekla!

,,Draco, nemôžeme," šepla som, nad čím sa zasmial a putoval mojím telom nadol s hlavným úmyslom- zbaviť ma sukne.

,,Prečo by sme nemohli?" Povedal hravým tónom. ,,Deti spia," skonštatoval. Pritiahla som si ho za zátylok a hlboko sa mu pozrela do očí.

,,Ale jedno by to zobudilo," povedala som mu, dúfajúc, že pochopí. Zatváril sa zmätene, takže som hneď vedela, že nepochopil. ,,Čo?" Spýtal sa ma. ,,Veď Olivia a Scorp sú dosť ďaleko, aby nás počuli... I keď ja vo väčšine nekričím," zasmial sa. Ihneď som ho buchla do ramena. Idiot!

,,Prestaň," zagánila som na neho, no v zápätí som zvážnela. Jednou rukou ma pohladil po tvári. Prikryla som mu ju, jemne ho pobozkala na ňu, až nakoniec ju posunula nižšie a nižšie. Na moje brucho.