Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

70. Satanský oheň

Všade okolo hradu sa to hemžilo smrťožrútmi z každej strany. Veľmi jasne a zreteľne cítila všetken ten nápor tej mágie, z ktorého ju nepríjemne pálilo na rukách, no trochu to pripisovala aj jej spáleným dlaniam, ktoré pálili čím ďalej tým viac. Obhliadala sa, obdivovala tu bariéru. V ruke zvierala luk, ktorý zvierala pevne, no nie preto že by sa bála, že jej padne, no preto lebo to bolo nielen dedictvo jej predkov, ale jej ruka sa ocitla v takom magickom kŕči, že jej nedovolil pustiť jeho rukoväď.

Tulec šípov si navliekla na chrbát a v ten moment k nej prišiel Remus Lupin.

,,Vieš strieľať s lukom?" Spýtal sa jej a ona na neho otočila svoju ustaranú tvár.

,,Nikdy som to nerobila, ale keď som to skúšala, išlo mi to od ruky... Ako keby som to mala v krvi... Neviem, momentálne to je jedno, pretože teraz začína ozajstný boj. Bežte hore do hradu, obraňovať hocijakú stranu..." hľadela na nebo a i keď sa na ňom nečrtalo nič také obdivuhodné, cítila to blížiace sa zlo.

,,Tvoji rodičia by boli na teba pyšní. Máš toho v sebe viac, ako čo i len tušíš," povedal Remus a zmizol do hradu, ako mu poručila.

Trochu sa ošila, no nakoniec ju zasiahla podivná vlna a uvidela len v mysli, nie fyzicky, skupinu smrťožrútov, ako stoja a pozerajú sa na bariéru, ktorú vytvorili a ani nie o minútu sa začala ochranná bariera chvieť pod náporom kúziel z prútikov smrťožrútov.

Myšlienkami zablúdila k Harrymu a taktiež ho rázom uvidela, ako sa náhli skupinkou študentov, k presnému miestu... A to k Núdzovej miestnosti.

Stále bola v jeho mysli, keď jej došlo, čo sa stalo... Harry sa zvalil na zem, Madison zalapala po dychu a Temný pán na tom tiež nebol zrovna rozdielne. Ďaľší horcrux je zničený...

Pousmiala sa nad tým, že ďaľšia časť jeho duše je zničená, no úsmev jej veľmi rýchlo zmizol, keď ucítila náraz na barieru, dokázala by prísahať Merlinovi, že sa i zem zatriasla, no to nebolo dôležité, pretože ihneď zablúdila pohľadom k bariere, ktorá sa pod veľkým náporom kúzla z prútika Temného pána treštila, až nakoniec podľahla a začala sa rozpadať na márne kúsky.

Vzduch zavial popoľom a s veľkým žiarením sa ochranné pole rozožralo, ako keby bolo kus kože, na ktorú nalejete kyselinu.

Zahľadela sa do dialky a premiestnila sa ku známemu mostu, kde to len pár sekúnd po tom, ako sa premiestnila, zavládol ruch, pretože spomínaný most sa tesne za nohami Nevilla Longbottoma začal rúcať.

Nachvíľku zadržala dych, pretože sa zľakla, no potom sa rozbehla po moste, teda po časti, ktorá z neho ostala, a naklonila sa smerom dole, čo uvidela vysiaceho Nevilla, ktorému pohotovo podala ruku a zdvihla ho hore.

,,Dobrá práca, Neville," povedala mu a usmiala sa na neho, pričom Neville ďakovne prikývol a začal sa oprašovať.

,,Musím ísť," povedala a odmiestnila sa priamo do stredu boja, bez ohľadu na to, čo sa tam deje. Vyrovnane sa porozhliadla, uhla sa jednej kliatbe a rovno tým smerom vyslala spätnú odozvu.

Strielala kliatby ako keby neboli ničím a po chvíli, keď ju už švihy prútikom omrzeli, vytiahla z čižiem jej nože a jednému smrťožrútovi preťala bleskovo hrdlo, no nôž  naspäť vytiahla a hodila ho niekoho, s kým bojoval Dean, bez ohľadu na to, ako sa zmätene chlapec zatváril, no cez to sa k nej otočil a ďakovne sa usmial.

,,Mad, pozor!" Zakričal na ňu a ona spravila taký mrštný pohyb, že takmer to nezachytil, no ona nedbala o tieto okolnosti. Ešte pri tom, ako sa otáčala, vytiahla z tulca šíp, zastrčila ho do luku a milosrdne ho nechala zabodnúť do hrude smrťožrúta, ktorého poznala zo schôdz smrťožrútov, no nepamätala si jeho meno, pretože to nebolo podstatné, hlavne nie teraz, keď ležal v kaluži krvi na zemi.