Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

26. A čo vaša budúcnosť?

,,Čo tu robí Malfoy?"

Spýtal sa Harry šeptom smerom na Hermionu a ona prekrútila očami.

,,Sú priatelia, nezabúdaj. Však len pri nej sedí, no čo..."

Povedala a potiahla Harryho za ruku, aby ho dostala von z Nemocničného krídla.

Mohol za to on, mohol za to on...

Preháňalo sa chlapcovi myslou, keď sedel pri Chrabromilčanke v Nemocničnom krídle..

Vedel, že keby ju tým nezabával, neskončilo by to tak a on tu nemusel sedieť pri obitej Chrabromilčanke, ktorá spadla z celkom slušnej výšky, takže bolo divu, že nebola zlámaná.

Dievča sa pomrvilo na posteli a potom zakňučalo od bolesti.

,,Prekliata Chrabromilčanka, stále na seba musíš upútávať pozornosť, však?" Spýtal sa, keď rozlepila svoje zelené unavené oči a pozrela sa na chlapca.

,,Drž hubu," zašepkala a on sa len pousmial nad ňou, pretože niektoré jej reakcie stáli naozaj za to.

,,Ako sa cítiš?" Spýtal sa a pohladil ju po ruke. Jeho výčitky ho hnali dopredu, ale toto kvôli nim určite neurobil.

Bolo to spontánne, nič vážne, vlastne ani nerozmýšľal nad tým, že prečo to spravil.

,,Cítim sa hrozne," zakašlala a pozrela sa na chlapca s jemným úsmevom.

,,Koľko tu už sedíš?" Spýtala sa Draca Malfoya a ten len mykol plecami.

,,Neviem, možno dve, tri hodiny... Nedokázal som kvôli výčitkám ani rozmýšľať, tak ma to žralo," povedal úprimne a Chrabromilčanka len pokrútila hlavou.

,,Nemáš si čo vyčítať," skonštatovala, na čo Slizolinčan ihneď zareágoval protestom.

,,Ale mám, je to moja vina," povedal a ona opäť pokrútila hlavou.

,,Čo sa vlastne stalo? Nejako si na to nepamätám, posledné je to, že sme sa hádali, lebo si mi nechcel niečo povedať," povedala smerom na chlapca a on pozdvihol obočie.

Druhá šanca na opravu, hlupák, teraz jej to radšej nepovedz.

,,Trafila ťa lopta, čo ryšavko odbil. Bol to celkom nepekný pád, úprimne, takmer som sa rozreval, keď si mi pred očami zmizla z dohľadu, lebo ťa lopta trafila."

Prekvapivo sa pozrela na chlapca.

On sa o ňu bál?

,,Čo?" Spýtala sa znova pre istotu a on len prevrátil očami.

,,Asi že mi na tebe záleží, Bennettová, však keby som ti pred očami spadol z metly, tiež by ti to nebolo jedno... Spadla si asi z dvadsiatich metrov, možno aj viac a mne fakt nebolo nič jedno, keď som ťa počul kričať... Ver mi, ty by si tiež šalela, keby to bolo naopak."

Povedal a ona pomaly prikývla, pretože chlapec mal naozaj pravdu... Len s tým rozdielom, že ona by sa takmer zbláznila od strachu...

,,Je už celkom neskoro, keď je tma... Koľko je hodín?" Spýtala sa chlapca a ten mykol plecami.

,,Okolo deviatej, pol desiatej," povedal a ona prikývla.

Zhrozila sa.

,,Dnes sme mali mať službu!" Zhíkla a chlapec sa len zasmial.

,,Nebojte sa, pani zodpovedná, bol som za Severusom, nech to vybaví, pretože ty nemôžeš a ja sám alebo s nejakým prihriatým Bifľomorčanom alebo Bystrohlavčanom nebudem, takže som to ihneď zatrhol."