Zatnem ruky v päste a rovnako aj sánku. Pomaly sa otočím a prekrížim si ruky na prsiach. Zdvihnem jedno obočie a nahodím ľahostajný výraz.
,,Ja som ti hovoril, že sa opäť stretneme." slizko sa usmial, až ma naplo.
Je rovnaký ako keď som ho prvýkrát stretla v lese, pri mojej prvej premene. Rovnako debilný a rovnako slizký. Mala som mu chuť vraziť, už len preto, že vidím jeho ksicht. Akoby ma volal, aby som mu jednu uštedrila do nosa. Nie! Musím sa krotiť. Ako správna luna, nemôžem robiť unáhlené závery.
,,Radšej by som ti radila sa vzdialiť, inak ti rozbijem hubu!" poviem cez zaťaté zuby a chytím si pravú ruku, pretože mi išla vyletieť k jeho ksichtu.
Pokoj zlatko! Budeš mať príležitosť, neboj. Upokojím sa a snažím sa zhlboka dýchať. Posledný nádych a...fuuuu. On sa na mňa uchechtne a založí si ruky na prsiach potom sa oprie o strom a nahodí frajerský úškrn.
,,Prosím ťa! Čo by mi už taká nicka ako ty mohla spraviť? Predsalen si vo svorke nováčik, takže zbuzerujú koho?! Teba!" uchechtne sa a ja sa snažím udržať kamenný výraz.
Ale v duchu sa rehlím ako psychopat. Keby si len vedel! Muhaha. Bože ja som vážne psycho. Hh čo už!
,,Hah! Mám omnoho väčšie postavenie vo svorke ako ty!" prekrížim si ruky na prsiach a zatvárim sa ľahostajne.
,,Pche! Pochybujem. Ja som strážca alfy a luny zlatko. Väčšia hodnosť nie je." žmurkne na mňa, ale mňa to rozhodne nevyvedie z mieri.
,,Ale je." žmurknem naňho a on sa zatvári zmätene, ale hneď to zakryje tým blbým úškrnom.
,,Som totižto Luna." nahnem sa k nemu a uškrniem sa.
,,Takže bye bye...idiot." posledné slovo zamrmlem a zvrtnem sa na päte a chcem odkráčať, ale jeho ruka na mojom ramene mi v tom zabráni.
Strhne ma za rameno a tresne ma o strom. Pritlačí ma oň celou svojou váhou, že neviem ani poriadne dýchať.
,,Čo si myslíš, že robíš?!" zasyčím naňho a on sa na mňa zastrašujúco pozrie.
Ale na mňa to rozhodne nezaberá. Akože si myslí, že ma vystraší?! Tak to je na omyle.
,,To ti mám akože veriť?!" povie s dosť nepriateľskym tónom a ja sa uškrniem.
,,Ver si čomu chceš." sladko sa naňho usmejem a on ma strhne a hodí na zem, až mi vybije dych.
No do...riti!!! Tak toto som nečakala. Teraz mám aspoň dôvod ho udrieť. Nestihnem ani žmurknúť a on už predo mnou stojí na štyroch. Má tmavohnedú srsť a v jeho bledohnedých očiach sa zračí hnev. Ja sa postavím a on na nič nečaká a rozbehne sa po mne. Ja sa mu len tak tak uhnem. On začne vrčať a ja sa zamračím. A mám toho dosť! Rozbehnem sa po ňom a skočím. Vo vzduchu sa premením na veľkého čierneho vlka a priľahnem ho. On sa na mňa vyjavene díva a ja nahodím pohľad vraha. Začnem vrčať a približovať sa k nemu. V jeho očiach sa teraz objavil strach. Tesne pri jeho tvári zastavím a čo najhrôzostrašnejšie zavrčím. Potom sa odthiahnem a premením sa na človeka. Pozriem sa na toho chalana, ešte stále sa nepremenil, pretože ešte stále je v šoku. Ja som mu hovorila, že som luna. Nemal si začínať. Ale ešte stále nie som spokojná. Stále ma svrbí pravačka a nevie sa dočkať, kým niekomu vrazí. Ten chalan sa premení, ale teraz má na tvári úškrn. Hah! Zdá sa, že nemá dosť.
,,Si myslíš, že keď si luna, tak sa ťa zľaknem? V našej smečke nemáš moc a tým pádom mi je úplne jedno kto si a akú funkciu máš v tvojej smečke." zaškerí sa a ja nahodím kamenný výraz.
,,Veď OK. Ale oficiálne si na našom teritóriu, takže okamžite vypadni, inak to dopadne zle." milo sa naňho usmejem.
On sa len uchechtne a priblíži sa ku mne. Nakloní sa ku mne s frajerským úškrnom a svrbenie v mojej ruke sa znásobí.
,,A ako ma donútiš?" zašepká a vtedy sa to stane.
Moja ruka vyletí k jeho ksichtu. Trafím ho rovno do nosa a to rupnutie počuť až sem. Do mojej ruky vystrelí neuveriteľná bolesť, ale ten pohľad na to ako on skuvíňa a drží sa za nos, stojí za to. Hrôzostrašne sa naňho pozriem a nakloním sa k nemu.
,,A teraz...vypadni!" on sa len zaškerí a ja sa naňho pozriem ako na debila.
,,Prečo?! Mám dobrý výhľad." žmurkne na mňa a mne to dôjde až potom.
On kľačí a ja som pred nim naklonená. Opäť to nevydržím a jednu mu vrazím. Potom sa vystriem do plnej výšky a zavrčím.
,,A teraz...VYPADNI!" zakričím a on skriví tvár do bolestnej grimasy.
,,Ešte sa vrátim." zavrčí a už ho nie.
Au! Doriti! Moja ruka. Čo už, stálo to za to. Vzdychnem si a druhou rukou si pretriem tvár. Pomalým krokom sa vrátim do smečky. Prechádzam okolo ľudí so sklonenou hlavou a uvedomujem si jednu vec. Som silnešia než som si myslela. Ty vole, nečakala som, že mu uštedrím takú pecku. Wo hooo...som skrátka boss. Dobre, nebudem sa tu predsa vyťahovať...ale musíte uznať, že to bolo drsné. Fajn. Fajn. Už končím. Blížim sa k nášmu domu. Otvorím dvere a koho tam nevidím?! Celú Jamesovu bandu. Ah! Vlastne mne to ani nemá prečo vadiť.
,,Čaute!" poviem vyčerpane a chcem si rukou pretrieť tvár, ale radšej to nechám tak.
Nechcem aby videli moje hánky. To, že som sa pobila si chcem nechať pre seba.
,,Čauko. Kde si bola?" spýta sa James a zdá sa, že je trochu nervózny, ale z čoho?
,,Ehm...potrebovala som sa prevetrať chápeš?!" poviem nervózne a pošúcham sa po zátylku.
,,Aaa budete tu aj po večeri?" rýchlo zmením tému a teraz mi je jasné, že sa niečo deje, pretože si všimnem, že James znervóznie ešte viac.
,,Nooo...vlastne, chceli by sme sa ťa spýtať, či tu nemôžu chalani zostať na noc?" povie a mne to príde akoby sa ma bál.
Teraz mi to príde akoby som ho komandovala a on nemohol robiť nič bez môjho povolenia. V skratke akoby bol pod papučou. Pár chalanov sa uchechtlo a mne bolo hneď jasné, že si myslia to isté čo ja. Nahodím teda milý úsmev.
,,Ale veď je to tvoj dom. Takže ak s tým súhlasíš ty, tak fajn." poviem milo, ale zároveň vážne, aby som si udržala autoritu.
Pár chalanov vyvalilo oči, rovnako aj James. Hneď som ho schladila pohľadom a on zdá sa pochopil. Nahodil vážny výraz a prikývol.
,,Tak fajn. Ideme na večeru?" spýtal sa a všetci sa hrnuli do jedálne.
Ja som šla ako posledná. James spomalil a šiel zarovno so mnou. Ako poobede ma chytil okolo pásu. Chcela som ho schladiť, ale nejako mi nevadilo. Vlastne mi je to jedno. Predsa je to môj mažel.
,,Ďakujem." zašepkal a spolu sme vošli do jedálne.
Po večeri sme šli opäť k nám a ja som pozvala aj Jaya a Katie. Katie odmietla a odôvodnila to, že rozhodne nechce spať na podlahe s upotenými chlapmi. Jay, ale súhlasil, pretože ma nechcel nechať spať samú v jednom dome s toľkými úchylnými prascami. Nad jeho poznámkou som sa musela zasmiať. Vošla som do spálne a prezliekla sa do vyťahaného trička a šortiek. Zrazu som počula otváranie dverí. Otočila som sa a tam stál James. Chvíľu tam len tak stál až nakoniec prehovoril.
,,Koho si zmlátila?" spýta sa a mne zabehne slina.
Do riti! On si to všimol? Ja som vedela, že si na to mám dávať väčší pozor.
,,Ehm...nikoho." sklopím zrak a ruky si dám za seba.
,,Neklam...hovor!" povie tvrdo a ja sa zamračím.
,,Čo sa staráš?! Je to moja vec jasné?!" zvýšim naňho hlas a aj on sa zamračí.
,,Skrátka chcem vedieť s kým si sa bila. To je také ťažké pochopiť alebo čo?! Len mi povedz meno a ja pôjdem!" tiež zvýši hlas a mňa to len viac naštve.
,,A prečo by som mala?! Teba je do toho hovno! Tak mi povec jeden dôvod prečo by som ti to mala hovoriť?!" teraz už ale kričím.
Už už chcem vybehnúť z izby a zatresnúť dverami, keď povie niečo čo ma totálne oberie a o kyslík.
Hellou people ♥♥♥
Sorry, že mi to tak dlho trvalo, ale vymazala sa mi polka príbehu a tak som to musela písať nanovo. A ako ospravedlnenie som dnes urobila trochu dlhšiu časť ako obyčajne. Dúfam, že moje ospravedlnenie príjmete.
♡ Thank you ♡