Podídeme k posteli čo najtichšie akoby sme sa báli, že ju zobudíme. Viem, že je to konina, ale práve som prežil výbuch auta, nedivte sa mi. Keď som podišiel k posteli, párkrát som zažmurkal. To bola taká bledá vždy? To sa mi nejako nechce páčiť. Počkať! Ona sa usmieva? Bože ja už začínam vážne šalieť. Už sa mi dokonca zdá, že sa usmieva, a to je v bezvedomí.
,,Zdá sa mi to alebo sa vážne usmieva? Alebo žeby blúznim z toľkého stresu?" ozve sa zrazu Jayson a ja si vydýchnem.
Aspoň nie som jediný, ktorému načisto preskakuje.
Večer obidvaja odišli so slovami, že sa zajtra vrátia navštíviť ju. Ja si vydýchnem a presuniem sa na druhý kraj postele. Ľahnem si a otočím sa jej smerom. Ešte chvíľu sa dívam na jej mŕtvolne bledú tvár, ale nakoniec zavriem oči a zaspím.
O dva týždne
Dark
,,Moja vina? To ty neustále provokuješ!" oborím sa na neho a on nadvihne obočie.
,,Čo prosím? Ja nemôžem za to, že ty si taká žiarlivka!" ukáže na mňa prstom a ja sa zamračím.
,,Ja nie som žiarlivka. Ja len nechcem, aby si si vláčil svoje...'kamarátky' ku nám domov!" skríknem a on zvrášti obočie.
,,Preboha, čo nechápeš na tom, že je to len kamarátka, aj ty sa bavíš s Jaysonom a nežiarlim!" povie a ja začnem funiť ako zmyslov zbavená.
,,Ale Jay ma frajerku!" skríknem a on sa uchechtne.
Robí si zo mňa srandu alebo o čo mu ide? Chce ma ešte viac nasrať?
,,Tak o toto ti ide? Hmmm!? Ty sa len bojíš, že by ti ma mohla prebrať!"
,,Čože?! Nie si ty nejaký narcis!?"
,,Priznaj to! Žiarliš!" povie a ja vybuchnem.
,,Ja nežiarlim. Už to sakra pochop!" skríknem a vybehnem von.
Samozrejme, že som poriadne tresla dverami ako to mám vo zvyku.
Za posledný týždeň neprešiel deň aby sme sa nehádali. Raz to bolo kvôli Evanovi, pretože ma prišiel pozrieť a spýtať sa ako sa mám a samozrejme ho James vykopol, lebo žiarlil jak besný. Druhýkrát pretože neprišiel dva dni domov a ja som sa strachom skoro pototo, pretože som nevedela kde je a bála som sa, že sa opäť budem musieť vrátiť ku lovcom a pozrieť sa smrti do očí. Nakoniec, ale prišiel a argumentoval to tak, že sa potreboval odreagovať. Vytiahla som z neho, že šiel do baru a tak sa spil, že ďalší deň prespal na hoteli. Tretíkrát sme sa pohádali kvôli tomu, že som šla ku Jayovi prespať a on mi vynadal, že som sa vychrápala s kamošom, ktorý je mimochodom zadaný. Štvrtýkrát to bolo preto, že mal po izbe porozhadzované jeho ponožky a nechcel si ich upratať, a tak som ho chytila za ucho a ťahala ho až do izby, kde si tie ponožky nakoniec upratal. A teraz sme sa pohádali preto, že dnes k nám prišla na návštevu jedna jeho 'kamarátka' a hneď ako otvoril dvere sa naňho zavesila a začala ho obchytkávať. Úprimne mi z toho bolo zle. Aspoň mali ísť navonok. Tam sa môžu obchytkávať koľko len chcú. Nie...ja nežiarlim, to on! A to, že sa hádame nie je moja vina. To on je taký idiot, že už len pohľad naňho ma irituje.
Naštvane sa blížim ku Jayovmu stromu a totálne ignorujem tie zvedavé pohľady ostatných. Je mi fuk čo si myslia. Aj keby som im to dopodrobna vysvetlila, by si vytvorili vlastný príbeh. Takže...ignore forever.
Vyleziem na strom, kde Jay sedí na posteli a niečo ťuká do mobilu, pričom sa priblblo usmieva.
,,Debil, kretén, idiot, klamár..." s hlasnými nadávkami sa hodím vedľa neho.
On vypne mobil a položí si ho na nočný stolík pri posteli. Potom sa otočí na mňa s nadvihnutým obočím.
,,Čo je to tentokrát?" povie a oprie si hlavu o stenu za ním.
,,Dnes k nám prišla návšteva. Ževraj to bola Jamesova 'kamarátka'. Ale ja mu neverím ani slovo, pretože hneď ako otvoril sa naňho začala liepňať a vešať. Keď odišla som Jamesovi povedala nech sa nabudúce po sebe vešajú vonku a on tam začal trepať čosi o tom, že žiarlim či čo. No chápeš to?!" poviem nabrúsene a on si vzdychne a pomasíruje si spánky.
,,Hedviga...teraz ti poviem niečo, čo som ti mal povedať už pred dvoma dňami. Viem, že sa ti to nebude páčiť, ale ja nechcem, aby mi z teba praskla hlava." povie stále si masírujúc spánky.
Ja sa nadýchnem, že niečo namietnem, ale on ma rýchlo umlčí.
,,V prvom rade si konečne medzi sebou ujasnite ako to medzi vami je. Pretože ak ho berieš len ako kamaráta alebo nebodaj ani to, tak ti môže byť srdečne u prdele, či sa naňho vešá nejaká pipka alebo nie. Ale ak ho tak neberieš, tak je vporiadku, že žiarliš, to k tomu patrí. Ale toto už je prehnané. Veď mi zachvíľu vybuchne hlava." povie a chytí sa za hlavu.
Otvorím ústa, že niečo poviem, ale ja vlastne nemám čo. Jay má úplnú pravdu. Pokiaľ ho neberiem ako niečo viac, tak by mi malo byť jedno, že sa naňho hentá 'kamarátka' vešala. Ale keď ja neviem. Akoby sa mi to priečilo. Nie...nie je to žiarlivosť. Či? Ale to by potom znamenalo... Nieee to je nemožné. V žiadnom prípade. Ale...aj tak mi to nedá. Ako to vlastne medzi nami teraz je? Asi by som si to mala s ním vydiskutovať.
Poďakovala a ospravedlnila som sa Jayovi a na uzmierenie som ho objala. Zliezla som dole zo stromu a zamyslene kráčala späť k môjmu domu. Vôbec som nedávala pozor a tak to aj dopadlo. Napálila som to do niekoho plnou rýchlosťou a šľahla som na riť. Na moje nešťastie tam bol nejaký šuter a ja som si poriadne odrela riť.
,,Prepáč!" ospravedlnil sa dotyčný a už mi aj pomáhal sa postaviť na nohy.
,,Nie ty prepáč. Zamyslela som sa a nedávala som pozor." ospravedlnila som sa aj ja a oprášila si zadok.
Konečne som zdvihla zrak a pozrela som sa na dotyčného, do ktorého som navalila. Bol to Evan. Keď si všimol, že pred ním stojím ja, na tvári sa mu zjavil široký úsmev.
,,Jeej! Ahoj Dark! Vlastne som rád, že sme sa zrazili. Chcel som sa ťa niečo spýtať."
Peopleeeeee! ♡♡♡
Neuveríte. Táto časť sa mi vymazala a ja som skoro dostala infarkt. Chcela som sa na to vykašľať a nechať to na zajtra, ale predsalen som sa prekonala a napísala to znova. Kvôli vám, takže dúfam, že sa páči. ♥♥♥