Prvé čo som urobila bolo, že som sa hodila na sedadlá a kryla si hlavu. Očkom som sledovala Jamesa a Evana. Bola som z toho tak mimo, že som sa nevedela ani poriadne nadýchnúť. Fakt, že po nás strieľajú rozrušil nielen mňa, ale aj Jamesa. Evan bol naopak pokojný.
,,Dark! Si vpohode?" otočí sa na mňa James a ja prikývnem.
Evan poriadne dupne na plyn a zabočí do lesa. Začne kľučkovať, ale tých za nami to neodradilo. To, že ma postrelili som im nechcela hovoriť. Ešte viac by znervózneli a ja nechcem prísť o život kvôli tomu, že nabúrame do stromu. Postrelené rameno si silno stískam a snažím sa nekňučať od bolesti. Opäť sa ozve streľba a všetky neporozbíjané okná sa roztrieštia na malé kúsky. Do riti! Nemôžu nám dať pokoj?! Ja už toho mám akurát tak dosť. A zdá sa, že nielen ja. Už sa stmievalo, takže sme už poriadne nevideli na cestu. Zrazu som uvidela známy úsek. Evan to chcel namieriť do našej svorky, ale ja som vyskočila zo sedačky a strhla mu volant na opačnú stranu. Pritom som, ale vydala bolestivé zakňučanie. Ruka ma začala páliť.
,,Nechaj ma riadiť!" povedala som a Evan sa na mňa neisto pozrel.
,,Padaj už!" skríkla som a on sa so mnou vymenil počas cesty.
Okamžite som schytila volan a nohy dala na pedále. Prosím až to zaberie aj tentoraz. Pridala som a mierila k známemu mravenisku.
,,Keď poviem teraz. Vyskočíte jasné?!" povedala som nekompromisne a obidvaja vypleštili oči.
,,Čože?! Zbláznila si sa?!" namietne Evan, ale ja ho hneď schladím.
,,Chceš prežiť?! Tak laskavo drž hubu!" poviem a otočím sa na Jamesa.
,,Sadni si dozadu!" poviem a pridám plyn.
,,Čo?!"
,,Sadaj!" zvriesknem a on sa odpáše a už aj lezie dozadu.
,,Obidvaja vyskočíte na strane kde som ja jasné?!" opäť ich začnem dirigovať a teraz už pred sebou vidím mravenisko.
Na nič nečakám a ocitnem sa vo vzduchu. Auto sa vo vzduchu prevráti a ja pustím volant.
,,Teraz!!!" zvriesknem a otvorím dvere.
Tesne pred stromom vyskočím a dopadnem tvrdo do vody v jazere. Počujem už len výbuch a okamžite sa vynorím. James aj s Evanom sú už nad hladinou, a tak k nim rýchlo doplávam.
,,Ponorte sa a preplávajte o kúsok ďalej." nakážem a ponorím sa.
Plávam čo najďalej od toho miesta a dúfam, že si nikto nič nevšimol. Už nevládzem. Pľúca ma pália a o ramene ani nehovorím. Vynorím sa a s hlasným kašľaním sa doplazím ku najbližšiemu stromu. Začína sa mi zahmlievať pred očami a neviem ako dlho to vydržím a neomdlieť. Po chvíli sa vynoria aj tí dvaja a tiež sa oprú o strom. Zakryjem si rameno a zavriem oči. Zvládla som to. Ja som to zvládla. Spokojne sa usmejem a vydýchnem si.
,,Dark!" doplazí sa ku mne James a objíme ma.
Ja zo seba vydám priškrtený výkrik. On sa odtiahne a vystrašne si ma prezerá.
,,Vravela si, že nie si zranená!" vyčítavo sa na mňa pozrie a ja sa len usmejem.
,,Zvládla som to." poviem s úsmevom a hlava mi odkvecne na bok.
James
,,Zvládla som to." povie a usmeje sa.
A potom mi bezvládne padne do náručia. Preboha! Musím ju rýchlo vziať do smečky. Zoberiem ju na ruky a celú cestu ju nesiem. Evan ma rýchlo následuje. Keď dorazíme do smečky všimnem si osobu, ktorú som potreboval. Vydýchnem si a chcem vybozkávať osud za to, že to zariadil.
,,James poč..." začne, ale ja ho umlčím.
,,Louis prosím ťa. Rýchlo. Krváca. Je postrelená. Rýchlo!" náhlim ho a on sa rýchlo spamätá a vytrhne mi Dark z náručia.
Zavrie sa s ňou v našom dome a už len počujem ako zo šuflíkov vyťahuje to čo potrebuje. Ja sa posadím a opriem sa o strom. Vedľa mňa sa posadí Evan a mlčky pozorujeme hviezdy, ale nie nadlho.
,,Kde je? Zabili ju? Čo sa stalo? Komu mám utrhnúť hlavu?" privalí sa k nám ako veľká voda Jayson a chrlí otázku za otázkou.
Ja vôbec, ale že vôbec nevládzem a tak sa len usmejem a použijem jej slová.
,,Zvládla to." zašepkám a Jayson a na mňa nechápavo pozrie.
,,O čom to trepeš? Je nažive či nie?!" spýta sa naštvane a ja prikývnem.
Zjavne sa mu uľavilo. Vydýchol a pretrel si tvár. Opäť sa na mňa otočil a ja som vedel, že mi nedá pokoj.
,,Čo je s ňou?" spýtal sa a nadvihol obočie.
,,Je postrelená." poviem jednoducho a na moje prekvapenie sa už nič nepýta, len prikývne a sadne si k nám.
Som z toho celý nervózny, ale samozrejme, že som celý bez seba, že je nažive. Nikdy by som to nepovedal, ale je to tak. Nikdy som ju nevidel radšej. Áno je to medzi nami drastické, ale to neznamená, že chcem aby umrela. Zas taká sviňa nie som. Aaaa to čo sa stalo v tom aute. Ja ani neviem čo to do mňa vošlo. Žeby som naozaj žiarlil na Evana?! Ale prečo? Ja ani neviem, skrátka sa mi nepáčila predstava, že ju Evan každú noc očumuje a díva sa ako spí. Vždy keď si na to sponeniem ma to sere viac a viac. Ale PREČO?! Asi som si k nej vybudoval určitý vzťah, ktorý nechcem aby sa zničil. Nie nie je to kamarátstvo. Niečo také my s Dark nemáme. My sme výnimočný. Je to niečo ako menší stupeň nenávisti ako sme mali predtým. Bože! Čo si to tu nahováram. Jasné, že ju nenenávidí. Mám ju rád, to áno, ale ja...neviem. Neviem ako to mám brať. Som z toho totálne mimo.
Dvere sa otvorili a ja, Evan a aj Jay sme vystrelili na nohy ako guma z treniek.
,,Čo? Ako jej je? Je vporiadku?!" začnem a nádejne sa naňho pozriem.
On sa zľahka usmeje a prikývne. Ja si vydýchne a ostatný tiež.
,,Stratila veľa krvi, takže bude pár dní v bezvedomí, ale potom už bude fit." povie a ja prikývnem.
,,A môžme ísť za ňou?" spýta sa Jayson a ja nadvihnem obočie.
Louis prikývne a ja nanič nečakám a spolu s Jaysonom a Evanom sa nahrnieme do našej spálne. Nahrnieme som myslel, že sa doslova tlačíme a bežíme, len aby sme boli prvý. Vošli sme do izby a zostali stáť ako sochy.