Chvíľu rozmýšľal a ja som sa naňho dívala s kamennou tvárou.
,,James! Budeš sedieť pri Dark." zahlásil a ja som si len nahnevane odfrkla.
Znova som si nasadila slúchatká a nohy som si dala na tyčku,ktorá je pod stoličkou. James si zatiaľ sadol vedľa mňa. Nemal záujem sa so mnou baviť, takisto ako ja s ním. V tomto si rozumieme. Rozmýšľala som čo nakresliť. Prezerala som si staré kresby. Väčšinou mi to trvalo nakresliť mesiac. Plus,mínus. Ako ktoré. Väčšionou to boli kresby vlkov.
Niektoré boli prepracované do posledného detailu, iné zase nakreslené na hodine alebo niektoré som v strede nechala a kreslila ďalšie. Tie nedokončené nechávam tak. Je to taký môj znak. Proste keď sa rozhodnem to nechať, tak to nechám. Ale aby ste si nemysleli, že som nejaká psychopatka posadnutá vlkmi, mám aj iné kresby. Trochu frustrujúce, ale čo už. Napríklad som chcela nakresliť portrét, ale podarilo sa mi iba oko a keďže som to nechcela nechať len tak, tak son to nejako dokreslila. Potom som nakreslila padlého anjela v lese alebo starý opustený strom, bez lístia bez všetkého.
Ja viem vyzerá to ako že som psycho, ale ja svoje pocity vyjadrujem cez kresby takže... keď sa nad tým takto zamyslím, možno že som psycho.
Listovala som v mojom skicári a snažila sa prísť na nápad. Zastavila som sa na kresbe kde dvaja vlci bojujú. Na túto kresbu som značne pyšná. Všimla som si, že ju James kútikom oka sleduje. Videla som, že ho to zaujalo, ale tváril sa ľahostajne. Pretočila som na čistú stranu.
,,Slečna Parker zopakujte čo som teraz povedal?" zrazu sa ozval starý Ludwig a ja som znudene zdvihla hlavu.
,,A ako to mám vedieť?" povedala som podráždene a pretočila očami.
,,Ak takto budete pokračovať, nedostanete sa ani do štvrtého ročníka. Nie to ešte k maturitnej skúške." frflal a komicky rozhadzoval rukami.
,,Tá dnešná mládež. To za mojich čias..." začal si mrmlať starý Ludwig, ale ja som ho nepočúvala.
Cerukou som začala kresliť do skicára. Keď zazvonilo na prestávku mala som kresbu ako tak hotovú. Bolo to, teda aspoň to malo byť,vlčie oko.
Nikdy som síce vlka nevidela, ale na googli som si pozerala obrázky a tak som čo to pochytila. Možno by som vlka aj chcela vidieť.
Ďalšie hodiny som presedela alebo prekreslila. Buď som dokrášľovala to oko alebo som len tak sedela a dívala sa von oknom. Keď konečne zazvonilo po poslednej hodine som si zobrala veci a pobrala sa preč. Na obed sme mali ryžu s kuracím mäsom. Vždy sedávam na obede sama pri krajnom stole. Vyšla som z jedálne a namierila si to k mojej skrinke. Na chodbe bolo pár študentov.
Zrazu sa mi do cesty postavila Mandy s Jacobom a jeho bandou. A zdá sa, že prijali nového člena. Áno, bol tam medzi nimi aj James. Snažila som sa ich obísť, ale zabrali skoro celú chodbu. Ah! Už je to tu.
,,Ale ale ponáhľaš sa niekam princezná?" povedal uštipačne Nick.
Nick je Jacobov najlepší kamarát. Všetko robia spolu. Takže aj šikanujú. Nick je taká Jacobova riťolezka a naopak. Chovajú sa akoby nevedeli bez seba žiť. Nick má špinavo blond vlasy a hnedé oči.
Znechutene som si odfrkla a prekrížila si ruky na prsiach.
,,Včera si bola viac zhovorčivá." povedal Jacob a chytil mi bradu medzi ukazovák a palec.
,,Nechytaj sa ma!" odstrčila som ho od seba a on sa iba zasmial.
,,Radšej si nedovoľuj! Lebo to pre teba neskončí dobre." zahlási Mandy a ja som sa len držala aby som sa nezasmiala.
,,Ty radšej drž hubu! Bez Jacoba by si nebola nikto, tak si radšej nevyskakuj." povedala som ľahostajne.
,,Slečinka si dovoľuje. Asi ťa treba schladiť." povedal Jacob a kývol na Nicka.
Ten sa ku mne začal približovať. Skôr ako stihol niečo urobiť som ho potkla a on spadol na zem.
,,Ty suka!" zasyčal a vrhol sa na mňa.
Pritlačil ma k zemi a jednu mi vrazil. Chcel aj ďalšiu, ale ja som ho nohami odsotila a tentoraz som mu vrazila ja. Zrazu sa na mňa zozadu vrhol ďalší z Jacobovej bandy. Pritlačil ma k stene, ale ja som neváhala a dupla mu na nohu. On sa skrčil a ja som mu dala päsťou do nosa. Zatiaľ sa Nick stihol pozviechať a znova sa na mňa vrhol, ale ja som sa uhla a potkla ho. Pridal sa aj Jacob. Pritlačil ma k stene a párkrát mi vrazil. Chvíľu mi trvalo kým som sa spamätala. Už-už mi šiel znova vraziť, keď som sa spamätala a kopla mu do rozkroku. Zaskučal a ja som mu lakťom trafila do nosa. Zrazu na mňa tí dvaja skočili a chytili mi ruky. Jacob sa snažil pozviechať. Nickovi som dupla na nohu a trochu povolil stisk. No z bandy sa pridal ďalší a chytil mi nohy. Z jednej strany ma držal Nick, z druhej nijaký ďalší típek z jeho bandy a za nohy ma držal ďalší. Sakra! Dostali ma. Z tohoto sa len tak ľahko nedostanem. Jacob sa zatiaľ pozviechal.
,,Musím uznať, že si sa zlepšila. Ale nie dosť!" uškrnul sa a ja som sa ironicky zasmiala.
,,Jasné! A preto ma musia držať traja tvoji poskoci!" tentoraz som sa uškrnula ja a jemu úsmev pohasol.
Z očí mu sršali blesky. Začal ma mlátiť. Dával mi päsťovky do brucha. Myslela som si, že dnešný obed skončí na ňom. Keď vtom...