Knihy, ktoré som prečítala

amie kaufman & jay kristoff: aurora burning

Už asi tretia kniha z môjho zoznamu... a tiež ma prekvapuje, že sa ho vôbec držím.

Konečne som dočítala túto knihu a prinieslo mi to istý pocit víťazstva a okrem toho ma čaká ešte veľmi príjemná úloha – vybrať si, ktorá bude ďalšia. Ale kým sa dostanem k tomu, čaká ma posledná vec, čo z toho čítania môžem mať – môžem napísať celú jednu recenziu. Úžasné...

Ak to mám tak na začiatok zhodnotiť, mala som pri tom pocit, že už dlho som nečítala nič také dobré (i keď – nehovorím to isté pri každej knihe?) a až v druhej polovici mi začalo dochádzať, že je tam zopár drobností, ktoré podľa mňa nie sú až také dobré... Ale tak nejak je to jedno, pretože celkový dojem bol... dosť dobrý.

(Zvláštne, ale keď mám povedať na knihu niečo zlé, tak to mi problém vôbec nerobí, dokonca ma to baví. Ale keď mám povedať niečo dobré, mám z toho dosť čudný pocit, akoby som šla niekoho klamať. Zvláštne...)

Dokonca sa mi zdá, že to bolo o dosť lepšie, než prvá časť. Jay Kristoff je totiž (ako som si už stihla všimnúť pri jeho predošlých knihách) spisovateľ, ktorý nevyzradí všetko potrebné už v prvej knihe, ale si to rozvrství na tie tri (keďže – ako už poznáme – zvykne to byť trilógia). Možno sa čudujete, čo to tu hovorím, ale keď to tak porovnám s inými knihami, nevidela som, že by to ešte niekto iný takto robil. Väčšinou býva zvykom, že v poslednom dieli sa objaví nejaké veľké odhalenie, ktoré nám má akože vyraziť dych. Jedno odhalenie. Lenže tu? Tu ich je asi tak päť, pričom si vždy tie najväčšie nechá až do tretieho dielu.

Ono to možno znie ako veľmi prešpekulovaná a originálna taktika, ale neviem, či to mám tak len ja, ale ja sa s tým akosi nie a nie stotožniť. Ten efekt, aký to prekvapenie má, sa nedá spochybniť, ale nestojí to podľa mňa vo výsledku za to, že celý čas niečo čítate a až potom zistíte, že čo vlastne. Podľa mňa to, že to hneď neprezradí má asi vytvárať napätie, ale zdá sa mi, že ono to tomu napätiu práveže uberá, pretože tá jediná vec, ktorá to napätie tvorí... tam nie je. A objaví sa až na poslednej strane knihy. A síce vás tá posledná strana zabije... no nebolo by lepšie celý čas vedieť, kde je pes vlastne zakopaný? Čo ja viem, iba tak premýšľam...

Ešte mi napadlo, že keby to mám hodnotiť známkou, sérii Illuminae by som dala jednotku, Nikdynoci tiež jednotku a tejto sérii dvojku. Je to stále veľmi dobré a ja si to dosť užívam, ale zdá sa mi, že tie nápady z prvých dvoch sérií sa tu tak trochu recyklujú. A ono je to síce fajn, ale mne v niektorých kritických momentoch napadá len: ,,však nie je to to isté, čo už Jay Kristoff urobil nie raz, ale rovno dvakrát v Nikdynoci a tu v podstate robí to isté?" Okrem toho niektoré postavy a zápletky sú presne také isté, ako som už videla v iných knihách a seriáloch. Keby aspoň podobné, ale niektoré veci mi prišli na vlas rovnaké. Také, že keby si tam dosadíte nejakú ikonickú postavu zo seriálu, máte to isté, čo v tejto knihe, dokonca aj lepšie. Takže aká je pointa niečo odkopírovať, keď v origináli je to ešte aj lepšie? Moja otázka. (Osobne nemám nič proti kopírovaniu, keď tam človek pridá niečo vlastné. Ale takto, keď tomu skôr ešte uberie to, čo ten konkrétny prvok robilo dobrým v origináli... to už čo je.)

Konkrétne narážam na Saedii, sestru Kala, ktorá sa tu objavuje. Najprv mi prišla celkom ok, ale potom som odhalila, že sa až strašidelne podobá na Azulu z Avataru. Akože, sorry, ale princezná s čiernymi vlasmi, ktorá žije len pre boj a pre to, aby jej nepriatelia trpeli, pričom sama nemá ani kus ľudských pocitov? Okrem toho je trochu strašidelná a výborne ovláda zásady manipulácie a taktiky. Ešte by som dodala to posledné, čo tú skladačku úplne... kompletizuje, lenže to by bol spojler. A možno je to to, čo mi raz povedal jeden týpek vo vlaku o nejakom spisovateľovi – stačí od neho prečítať tri knihy a ako by ich človek prečítal všetky. Ale tak akože sorry, to nie je výhovorka. Nemôže jeden autor vkuse používať presne tie isté prvky a navyše keď to píše ešte spolu s ďalšou autorkou, tak to už sa fakt nie je na čo vyhovárať.