Knihy, ktoré som prečítala

bex hogan: viper

Na túto knihu som našla v istom zozname: ,,knihy s prirátskou tematikou", a vravím si, že jasné, pirátska tematika, prečo nie.

A teraz vám poviem, prečo nie.

Táto kniha bola popisovaná ako pirátska verzia Hry o tróny. Že vraj sú tam intrigy a všelijaké zaujímavé veci ako v Hrách o tróny. Poviem vám, ale tá kniha mala od Hry o tróny veľmi ďaleko.

Je to prvý diel trilógie o hlavnej hrdinke Marianne, ktorá vyrastá na pirátskej lodi ako dcéra kráľa pirátov. Tento status (mojimi slovami: kráľ pirátov) sa v knihe označuje: Viper. Jej otec má teda obrovskú moc, vládne moriam v krajine, ktorá sa volá veľmi originálne: Dvanásť ostrovov. Akurát, že otec Marianne je krutý zvrátenec, ktorý si užíva násilie a terorizuje celú krajinu a okrem iného aj hlavnú hrdinku. Marianne teda nevie, čo so sebou, keďže ona má presne opačnú povahu – chce pomáhať chudobným a slabým a nikdy by nikomu neublížila. Jej otec je z nej samozrejme sklamaný a nemá s ňou žiadne zľutovanie. Lepšie povedané, pri každej príležitosti jej dáva najavo, aká je slabá a bezcenná a že ak chce raz mať ten titul Viper a byť kráľovná pirátov, nech sa láskavo začne snažiť byť trochu nemilosrdná. Lenže Marianne absolútne vôbec nemá takéto ašpirácie meniť svoju povahu, takže vzniká konflikt celej knihy.

Úprimne, keby som vopred vedela, že Marianne bude taká ufňukaná dievčinka, hneď by som tú knihu odložila, ale nikto ma pred tým nevaroval. Anotácia ju vykresľuje ako odvážnu a vynaliezavú. No, lenže anotácia je jedna veľká lož.

Táto kniha mi písaním pripomínala nejaký zlý vtip. Akoby niekto zozbieral všetky klišé, ktoré som kedy videla a spojil ich do niečoho totálne nezáživného. Čítala som to tak, že som len prechádzala očami po riadkoch, ale nedostalo to zo mňa ani jedinú emóciu. Bolo to tak suchopárne, že mohli zomrieť aj všetky hlavné postavy a bola by som rada, že už je po nich. Je tam navyše typický problém amatérov: Marianne len hovorí o veciach, ale nikdy nám ich neukáže, takže tam máte slová, slová a slová... ale nie je to nič viac, než slová. Napríklad hovorí o svojich pocitoch... ale reálne si myslí, že to niekoho zaujíma? Mňa určite nie.
Vždy všetko vysvetľuje, ale nikdy nevidíme tie veci reálne v akcii. Napríklad tam opisuje ako urobí to a ono, ale v realite, keď príde na krájanie chleba, tak nespraví nič.

Najviac mi však vadili odfláknuté postavy. Akože všetko v tejto knihe bolo odfláknuté: worldbuilding bol taký že: ,,toto je ostrov kvetov, pretože sú tam samé kvety. Je to nádhernééé... ďalej, toto je kráľov ostrov, pretože tam žije kráľ. Toto je čierny ostrov, pretože je čierny. Toto je ostrov hmly, pretože je tam hmla. Ostrov kameňov, lebo sú tam kamene." Akože, wow. Odpadla som. Viete, akú predstavivosť musí mať tá autorka, že vymyslela niečo tak originálne, tak do hĺbky prepracované...

Ale postavy, to už je niečo iné. V niektorých knihách sú odfláknuté iba vedľajšie postavy, alebo iba hlavná, ale tu sú zlé úplne všetky. No je toto možné? Samozrejme.

Všetky postavy boli len účelové – mali svoju klišoidnú charakteristiku, nula vlastnej osobnosti. Všetko, čo robili a čo povedali slúžilo len účelom príbehu a že by mali okrem toho nejaké vlastné životy mimo ono, čo tam bolo, tak to nie. Ale najviac ma štvala hlavná hrdinka.

Od Marianne som očakávala, že to bude nejaké štýlové dievča, čo si tam tých pirátov obtočí okolo prsta a zvíťazí nad nimi svojou nemilosrdnosťou. Akože, dal by sa tam vložiť taký motív, že aj dievčenské postavy vedia byť zákerné a nemilosrdne si podať každého. Ale... nie.

Marianne tam fňukala kedykoľvek mala niekomu čo i len povedať nejakú urážku. Nezmohla sa na nič okrem otravného moralizovania. A neviem koho nadchýňajú také tie scény, kde hlavná hrdinka odskakuje nejakého chudáka, ktorého máme akože ľutovať... To ma nudí. Každý nech sa  buď zachráni sám, alebo zomrie. Život je nemilosrdný a ja tiež.

A potom je tu postava otca Marianne, ktorý mal byť hlavný záporák, ale absolútne zlyhal v hocičom, čo tam akože mal predvádzať. Práveže písanie záporných postáv je veľká príležitosť dať do toho príbehu aspoň niečo zaujímavé, ale niekedy je tá postava urobená tak, že nemá ani trochu rozumu a jej úloha je robiť zlé veci, aby hrdina vyzeral dobre... akože... vzdávam sa.

V polovici som túto knihu odložila a vravím si, že ju už nedočítam, pretože je to somarina... Lenže potom som si ju zobrala keď som šla von, že ju budem čítať, keď sa budem nudiť, alebo tak... A nakoniec som ju dočítala, síce som veľa krát premýšľala, že ju len odhodím.

Nakoniec som jej dala dve hviezdičky, pretože som už videla aj horšie ak mám pravdu povedať.

Najviac ma naštvalo, ako lákavo znela tá pirátska téma a potom nič z toho... Neviem si predstaviť, že ono to má ešte dve ďalšie časti... panebože...