Knihy, ktoré som prečítala

ashley shuttleworth: a dark and hollow star

Túto knihu som si vybrala kvôli tej obálke. Čítala som na to aj nejaké zlé recenzie a napriek tomu, že sa mi zdalo, že v podstate aj majú pravdu, nakoniec sa mi to tak páčilo, že som tomu dala päť hviezdičiek. Povedala som si, že prečo nie, keď ma to tak bavilo napriek tomu, že to bolo dosť zvláštne.

Príbeh sa odohráva v Toronte, kde medzi ľuďmi žijú féri. Je to niečo podobné ako v Krutom princovi, až na to, že tam necestujú do iného sveta, ale jednoducho sa nejak skrývajú v tom našom. Dokonca aj zámok najvyššieho kráľa je niekde v tom meste.

Féri sa rozdeľujú na čistokrvých férov a takzvaných ironborn, čo sú napoly ľudia, napoly féri. Zápletka spočíva v tom, že niekto tých ironborn začne zabíjať. Najvyšší kráľ sa to však odmietne vyšetrovať, pretože to asi nepovažuje za dosť dôležité a prakticky to nechal na ľudskú vládu.

Tu sa objavujú štyri hlavné postavy: Arlo Jarsdel, dievča s ryšavými vlasmi, ktorej matka je kapitánka armády najvyššieho kráľa a jej otec je obyčajný človek, čo ju robí ironborn. Ďalej je tu skoro božská bytosť – Nausicaä Kraken, ktorá bola v nejakej veľmi mocnej armáde božských bytostí, ale spáchala niekoľkonásobnú vraždu, takže j vykázali do nášho sveta len s tieňom svojich predošlých schopností.

Už nám zostáva len dvojica z férskeho princa Vehana a jeho osobného ochrancu Aureliana. Celá táto štvorica sa počas prvej polovice knihy snaží vypátrať, kto je za tými vraždami. Ako sa to už dalo čakať – spoja sa a vytvoria tým, ktorý sa podujme poraziť zlo.

Najlepšia vec na tejto knihe je to, že postavy sa mi zdali strašne sympatické. Trvalo mi síce dosť dlho na to príjsť, ale po nejakých dvesto stranách som prepadla ich čaru. Každý jeden sa mi zdal strašne milý a keď sa celá tá skupina spojila, mali úžasnú dynamiku a bolo to také skutočné, že som mala pocit, že aj ja by som sa chcela pridať do tej ich partie, pretože sa tam odohráva niečo skutočne špeciálne.

Okrem toho, štýl humoru v tejto knihe mi úplne sadol, čo sa zvyčajne nestáva. Práveže to som čítala v tých negatívnych recenziách na túto knihu, že ten humor je dosť divný – no a možno práve preto sa mi páčil. Nielen to, že sa tam často spomínajú rôzne veci z filmov, kníh a hier, ale tie postavy v rôznych vypätých situáciách zatrepú takú hlášku, že je to také absurdné, až je to vtipné. Ja osobne nehodnotím, že či to bolo realistické, ale vtipné to teda bolo, to teda môžte veriť. Dokonca mám pocit, že táto kniha sa najbližšie priblížila tomu, ako by som sa ja sama správala, kebyže riešim zločin. Úplne som mala pocit, že som toho súčasťou, pretože toto bolo tak vzdialené zvyčajnému opisu takýchto záležitostí, až sa to priblížilo k môjmu spôsobu riešenia takýchto záležitostí.

Napríklad sa mi páčilo, že keď tam bola strašidelná scéna, neboli všetci takí smrteľne vážni, ako to zvykne byť, ale robili si z toho srandu, síce im hrozila smrť. To mi na nich bolo sympatické, že sa nebrali tak vážne.

Napríklad raz tam bojovali proti nejakým príšerám a Vehan zakričal, že: ,,Je tu trochu tma!" A Nausicaä taká, že: ,,No jasné, time-out, princ si musí nájsť baterku!"

Uznávam, že takto vytrhnuté z tej situácie to nie je až také vtipné, ale mňa na tom zabáva holý fakt, že by niekto takéto niečo v takej situácii povedal. Je to proste vtipné a tým končím túto tému.

Ďalšia prednosť tejto knihy sú romantické zápletky. Sú tam dve – jedna medzi princom a jeho ochrancom a druhá medzi tými dievčatami! To bol môj druhý dôvod, prečo som si tú knihu vybrala: pretože tento typ vzťahov ma začal baviť viac, než tie tradičné. A podľa mňa v tejto knihe to bolo urobené úplne super. Páčil sa mi aj vzťah medzi Vehanom a Aurelianom, aj keď ma viac pohltil (veď ako inak) ten medzi Nausicou a Arlo. Nausicaä sa mi pozdávala už od začiatku a postupne som zistila, že Arlo je tiež strašne zábavná. Nausicaä tam bola tá vtipná, ale to je lož, pretože ani nebudem rátať, koľko krát tam Arlo tresla niečo úplne, čo by mi v živote nenapadlo povedať a bolo to strašne vtipné.

Napríklad raz tam natrafila na nejakého trola, čo jej povedal, že ak prejde cez nejaké dvere tak si tým vyberie dráhu osudu a stane sa hrdinkou. Ona sa nezdala veľmi nadšená tým, že by mala byť hrdinkou, ale nakoniec nemala kam inam ísť, než cez tie dvere a keď cez ne prechádzala, tak jej ešte nedalo nezakričať: ,,Aby bolo jasno, tým nemyslím, že sa chcem stať hrdinkou! Nausicaä tade prešla prvá, vyber si ju!"

Akože, kto takéto niečo vysolí? Nečakala som to a možno preto ma to pobavilo.

Chcela som sem dať aj nejaké vtipné citáty, ale rýchlo som prišla na to, že bez kontextu až tak nedávajú zmysel a nechcem vám vyspojlerovať tie situácie, kebyže sa niekto náhodou rozhodne si to prečítať.