Knihy, ktoré som prečítala

adalyn grace: all the stars and teeth

Počas čítania tejto knihy som zažila úplne nejaké – ako sa tomu hovorí? – opojenie zmyslov, takže teraz, namiesto toho, aby som šla spať, píšem túto recenziu, pretože, vážení, tento pocit, na toto by bola škoda zabudnúť.

Z asi šiestich kníh, čo som si kúpila, tam táto jedna bola len kvôli obálke a povedala som si, že však, keď to bude zlé, tak to ani čítať nebudem. Totiž, tá obálka má na chrbte knihy skutočnú chrbtovú kosť (obrázok kosti nejakej morskej príšery) a vyzerá to strašne dobre. Osobne mám rada, keď sa mieša niečo groteskne nechutné s niečím okázalým a prezdobeným, takže som zároveň dúfala, že v podobnom duchu sa bude niesť aj tá kniha.

A presne tak to aj bolo.

Ako sa mi niekto môže trafiť do štýlu lepšie, než kebyže som túto knihu napísala ja, sama pre seba, to je mi záhadou, ale nie to budeme teraz riešiť. Hlavnou hrdinkou príbehu je Amora Montara, princezná Visidie, krajiny, ktorá sa skladá zo siedmich ostrovov. Dej začína v deň korunovácie, alebo skôr skúšky, v ktorej musí Amora obhájiť svoju schopnosť stať sa novým ,,High Animancer", čo je funkcia vládcu krajiny, zároveň ale aj toho, kto ako jediný ovláda mágiu duše. Proste čaruje niečo s dušou. Amora však v deň svojej skúšky totálne pohorí a mágia sa jej trochu ,,vyšmykne" tak, že zabije jedného takého týpka a ešte aj dosť brutálnym spôsobom. Týmto sa Amora ocitá vo väzení, kde čaká na súd, ktorý ju buď odsúdi na smrť, alebo... no, pravdepodobne ju odsúdi an smrť, povedzme si.

Z tohto strašného osudu ju vytiahne Bastian, záhadný pirát, ktorý má aj vlastnú loď a zjavne aj kľúče od väzenia, keďže ju stade vyslobodí. Akože, tieto zápletky pripadajú aj mne trochu naivné, ale v tej knihe je to dosť dobre vysvetlené, takže som niekedy tomu ochotná aj uveriť.

Amora, ktorá doteraz nikdy neopustila hrad, pretože jej to otec nedovolil, sa konečne vydáva spoznať svoje kráľovstvo a zisťuje, že všetko sa tam pomaly rúti do pekla. Jeden z ostrovov organizuje vzburu a ďalší ostrov upadá kvôli prírodnej katastrofe. Amora, ktorá sa cíti byť za to zodpovedná, je dosť skľúčená a pripravená okamžite spasiť svoje kráľovstvo a vrátiť sa domov ako právoplatná dedička. Na jednej strane to znie ako dosť otravná literárna postava, ale istým spôsobom je to jej odhodlanie priam inšpiratívne. Na tejto ceste pirátskou loďou po ostrovoch jej robí spoločnosť ešte jej snúbenec Ferrick a morská panna Vataea. Ferrick je taký tradičný neschopák, ktorý by sa mi mal zdať debilný, ale niekedy mi jeho správanie príde až vtipné a dodáva tomu tú správnu srandu. Vataea sa mi páčila ešte pred tým, než sa tam zjavila. Je pekná, záhadná a jedného muža zlákala spevom do vody, aby ho potom zaživa zjedla. Myslím, že je zjavné, čo tým chcem naznačiť.

Táto kniha ma milo prekvapila. Je tam dobrodružná zápletka, politické pozadie: proste majú honosný cieľ – síce ja takéto bludy nežeriem, mne sa tam skôr ráta to, čo stvárajú počas tej cesty. Hneď na začiatku pochodu zamieria do krčmy, kde sa Ferrick tak opije, že zo seba bude robiť idiota ešte niekoľko kapitol, a celkom ma dostalo aj to, ako sa Amora prezliekla za muža, ale keďže to až tak dôkladne nedomyslela, na biele nohavice jej v najnevhodnejšej chvíli začne stekať krv, pretože dostane krámy, prosímpekne. Akože, toto ma skutočne zabilo. A to nevravím ani o tých kapitolách, čo nasledujú potom.

Okrem toho sú tu úplne nádherné opisy. Svet, ktorý dokázala autorka v tejto knihe vytvoriť je ako z nejakej prezdobenej rozprávky o pirátoch a morských pannách, pričom si dáva záležať na detailoch. Napríklad sa platí perlami, potom sú tam šaty z rybých šupín a všelijaké ďalšie pekné veci, pričom sa tam snúbi – ako som už povedala – tá prezdobenosť s krvilačnosťou. Nikdy neviete, kedy vás v tom krásnom nevinnom svete zastihne niečo totálne odporné. A to je presne, čo sa mi na tom páči. Akože, ja na knihách milujem tieto veci ako detailné opisy toho, čo má kto oblečené, opisy farieb vlasov (pastelové ružové a pastelové svetlomodré a svetlofialové) a potom koruna z kostí morskej príšery. Najviac ma ale zabila scéna, kde Amora z odseknutej ruky išla vyberať kosti, ktoré potrebuje na svoju mágiu. A Bastian povedal, že chce byť pri tom, akože ho to zaujíma. Lenže ako začala oddeľovať kožu od svalov, tak náš Bastian odpadol. Normálne odkväcol na zem. Táto kniha ma skutočne neprestáva prekvapovať.

Páči sa mi, že aj úplne nepodstatné postavy sú opísané veľmi zaujímavo. Teda tak, že si získajú môj záujem. Napríklad bol tu jeden muž, ktorý bol síce záporný charakter, ale to je jedno – ani neviem ako vyzeral, ale nejak som z toho vyvodila, že je veľmi pekný. Robte si s touto informáciou čo chcete. Každopádne, skoro ich zabil, tak potom skoro zabili oni jeho.

Okrem toho, aj také nenápadné scény, ktoré by mohli vyznieť ako dosť klišé, vďaka štýlu rozprávania – a možno toho, že si autorka dala záležať na nejakom opise – pôsobia tak, že sa do toho viem vžiť a viem si to dosť presne predstaviť. Napríklad tam bola taká scéna, kde Amora s Bastianom liezli po povrazovom rebríku, aký je na lodiach a potom na ňom viseli a pozerali sa na more. Takáto scéna ma zvykne v knihách totálne unudiť, ale tu, ako tam bol opísaný ten rebrík a to ako sa zahryzáva do kože a ako z neho bolia ruky, ako vietor prečesáva Amore vlasy, úplne som sa tam videla. A tá atmosféra, ten oceán, morské príšery... O môj bože.

Táto kniha je ako lacný sen, ale taký, ktorý chcete snívať.

Citáty:

    I slam the cabin door shut with a huff. What an awful, arrogant oaf. The day I'm ale to commandeer this ship as my own and kick him into the sea will be a fantastic one, indeed.

    I'm more comfortable on this ship than I ought to be.

    There are stories in those eyes, but I don't fall for them so easily.