olivie blake: the atlas six

30 3 0
                                    

Túto knihu mám prečítanú už dávno. Iba som čakala na správnu chvíľu napísať o nej recenziu.

Teraz je tá chvíľa.

V prvom rade – dala som jej päť hviezdičiek. Či za to naozaj stála, to teda netuším a doteraz som na to nenašla jednoznačnú odpoveď. Bola dobrá, ale bola zvláštna.

Podľa mňa je to kniha, v ktorej sú dôležitejšie viac postavy, než príbeh, ale aj príbeh tam je. Je to fantasy na štýl dark academia. V podstate ide o tajnú, nesmierne vplyvnú spoločnosť, ktorá má sídlo v alexandrijskej knižnici. Podľa tejto knihy alexandrijská knižnica nezhorela, ale len prešla do vlastníctva tejto ,,partie", ktorá mi (ak mám byť úprimná) dosť pripomína kult.
Zápletka spočíva v tom, že toto spoločenstvo si každých niekoľko rokov volí šiestich kandidátov, ktorých magické schopnosti sú cenné pre túto spoločnosť. Následne majú medzi sebou súťažiť o piatich najlepších, ktorí sa stanú členmi tej sekty a získajú slávu, peniaze a prístup k celej alexandrijskej knižnici, v ktorej sa nachádza múdrosť sveta. Zádrheľ je ale v tom, že jeden z nich – ten, ktorý sa členom nestane – bude musieť počas toho procesu zomrieť.

Celú knihu sa vlastne zoznamujete so šiestimi dosť fascinujúcimi postavami, a pritom celý čas viete, že jeden na koniec zomrie. Úžasné.

Ja som si túto knihu vybrala hlavne preto, pretože sa ku mne dostala informácia, že sú v nej dosť pekné fanarty každej z tých šiestich postáv (a ešte aj iných vedľajších postáv). Okrem toho sa mi veľmi páči typ písma aký tam je. Ja používam presne ten istý (nemyslím tento vo wattpade. Ten typ v tej knihe sa volá ,,Baskerville" a je to podľa mňa najkrajší typ písma na svete.) Ale to len tak akože pomimo...

Najväčšou slabinou tejto knihy je podľa mňa to, že je strašne chaotická a päťdesiat percent času ničomu nechápete. Neviem či to len ja som taká hlúpa, alebo čo, ale prišlo mi extrémne ťažké sústrediť sa na každú vetu v tejto knihe. Upodozrievam autorku že je na vysokej intelektuálnej úrovni, pretože každá veta je taká, že sa nad ňou treba zamýšľať, aby ste mohli skutočne oceniť to prepracovanie... Okrem toho je niečo zvláštne v štýle, ktorým píše. Ešte aj teraz, asi týždeň po dočítaní mi chýba ten jej štýl. Vie tak dobre vystihnúť spôsob reči každej postavy, že mám dosť.

A to, čo tam tie postavy robia, to je všetko psychologická hra. Je to také, že kým tomu neprídete na koreň, nedáva to ani trochu zmysel a možno vás to ani nebaví, ale keď to pochopíte, vidíte aké je to úžasné. Len je to ťažké niekedy pochopiť, to je to.

Ako som už spomínala, je tam šesť hlavných postáv. Striedajú sa ich pohľady. Tri dievčatá a traja chlapci. Z dievčat je tam Libby Rhodes, Reina Mori a Parisa Kamali. A potom Nico de Varona, Tristan a Callum Nova.

Istým spôsobom sa mi páčili všetky postavy, ale medzi moje najobľúbenejšie patrili Callum a Parisa. Callum bol najviac nenávidený ostatnými postavami, pretože bol chladný, bezcitný a vypočítavý. A jednoducho príliš mocný. Často tam padla veta, že ,,taká moc, akú má on by nemala existovať." Callum má totiž moc ovládať ľudské emócie a tým pádom prinúti hocikoho myslieť si a urobiť hocičo. Na začiatku bol môj najmenej obľúbený, ale potom ma tá jeho intrigánska hra začala fascinovať.

Parisa má podobnú moc ako Callum – vie čítať myšlienky, ale nevie ich ovládať. Napriek tomu je nadpriemerne inteligentná a taktiež chladná a vypočítavá, takže zmanipuluje každého. V istom bode už mi všetky postavy pripadali ako figúrky šachovej partie medzi Callumom a Parisou.

Dejová línia v tejto knihe je taká, že: náhoda. Na začiatku sa to ešte niečoho drží, no po tom, čo vstúpia do knižnice, už je to čistá náhoda. A napriek tomu to nie je nudné, len keď to čítate prvý krát, môže vás to zmiasť. V istom bode už ani neviem, či ja som vôbec pochopila niektoré detaily, pretože to tam bolo také dosť komplikované.
Je tam taká štruktúra, ktorá spočíva v tom, že študujú rôzne vedné disciplíny, ako napríklad čas, priestor, myšlienka... Akurát, že by som netvrdila, že hlavná vec, čo sa tam rieši, je práve to, čo študujú. Ide tam skôr o vzťahy. Tvoria sa tam skupinky, špekuluje sa kto s kým uzavrie spojenectvo. Veľmi sa mi páčilo, ako dobre boli prepracované charaktery postáv. Nielenže tam boli tie fanarty, ale ešte aj po pár stranách strávených s nejakou postavou som mala pocit, že ju poznám lepšie, než seba. A hlavne ako dobre boli prešpekulované tie vzťahy... Miestami to bolo až desivo presné.

Citáty:

    "Don't envy me, Reina," she advised softly, turning to say it in Reina's ear. "Fear me."

    "... Beauty is nothing. Everyone's perception is flawed. They have standards drilled into them by cultural propaganda. Nothing anyone ses is real; only how they perceive it."

    What a relief it was, being a cog in something that actually turned for once.

    "What are we celebrating?"
    "Our fragile mortality," Tristan said. "The inevitability that we will descend into chaos and dust."

    "You're a fire hazard, Rhodes," he said. "So stop apologizing for the damage and just let the fucker burn."

    "I know exactly what shape she takes up in the universe. If anyone can recognize her, it's me."

"

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Knihy, ktoré som prečítalaWhere stories live. Discover now