Knihy, ktoré som prečítala

roshani chokshi: the gilded wolves

Je mi cťou písať recenziu na knihu, ktorej som po dlhej dobe dala päť hviezdičiek. Akože, netvrdím, že bola dokonalá, ale ak začnem tým zlým, tak o ničom inom ani hovoriť nebudem – však to už poznáte.

Táto kniha sa veľmi podobá na Six of Crows. Je to na rovnaký štýl. Máte tam šesť (alebo koľko ich je) spoločenských vydedencov, ktorí sa chystajú previesť lúpež na veľmi dobre zabezpečenom mieste. Ja som si dlho nebola istá, či sa mi to vôbec páči, ale nakoniec som si kúpila aj druhý diel, takže zlé to rozhodne nebolo. Najlepšie boli rozhodne postavy, ktoré sa mi zdali strašne zlaté a úplne som sa cítila ako súčasť ich partie, keď som to čítala. Nebolo to ako keď som čítala Six of Crows, že som sa s nimi vôbec nevedela stotožniť, práveže tu mali úplne presne môj druh humoru. Akože aj Six of Crows bolo vtipné, ale tu to bolo také viac absurdné. A hlavne sa mi páčilo, že napriek tomu, že tie postavy boli ochotné spáchať aj vraždu, vôbec neboli nejaké chladné, ale boli až podozrivo milé.

Každopádne, ideme ďalej.

Je tu podobná postava ako Kaz. Séverin, ktorý bol dedič veľkého čarodejníckeho rodu, ale jeho rodičia zmizli, zomreli, neviem – a jeho rod zrušili. Ocitol sa na mizine, takže keď sa naskytne možnosť ukradnúť artefakt, ktorý nejakým komplikovaným spôsobom prinavráti slávu jeho rodu, hneď sa tej možnosti chopí.

Akože, mne sa Séverin páčil. Bol drsný a vypočítavý, ale bolo vidno, že na tej jeho partii mu záleží. Na každom jednom členovi. Ešte aj keby ho zradili a spôsobili mu nejakú škodu, nezanevrel by na nich. A to bolo strašne zlaté.

Ďalej je tu Laila, po ktorej Séverin tajne túži, no nie je schopný jej vyznať city. Akože, keby táto šestka bola rodina, tak Laila je ich mama, Séverin je ich otec a ostatní sú ich deti. Tak mali rozloženú dynamiku v skupine.

Kým Séverin je chladný, Laila je presný opak. Pochádza z Indie, je ešte aj tanečnica a okrem toho robí strašne dobré torty. Séverin sa jej celú knihu nevie nabažiť a potom, keď jej už konečne má povedať, čo k nej cíti, tak to vám ani nebudem hovoriť, ako strašne to pokazí.

Každopádne, Laila je strašne zlatá, ako tam pečie tie svoje koláčiky a stará sa o ostatných členov partie, akoby boli jej deti... Pritom sú asi rovnako starí...

Ďalej je tam moja obľúbená postava Zofia, ktorá je zvláštna svojím spôsobom, ale to je presne to, čo sa mi na nej páči. Hlavne teda to, že sa na mňa strašne podobá, aj výzorom a správaním a ja presne hľadám vyobrazenie mňa a môjho života v knihách a so Zofiou sa mi dalo strašne dobre stotožniť. Ako, hlavne na konci, kde ju pozývali na párty a ona si už vravela, že pôjde a potom na poslednú chvíľu skonštatovala, že: radšej nie. Presne poznám ten pocit. Akurát by som priala Zofii nejakú dobrú romantickú zápletku. Dúfam, že sa jej niečo také ujde v ďalších častiach, pretože ona si to podľa mňa zaslúži.

Sú tam ešte ďalšie tri postavy, ale o tých sa mi nechce až tak rozkecávať, takže kašľať na to.

Osobne si myslím, že najväčšou slabinou tejto knihy bol dej. Tá dejová línia mi bohviejak nedávala zmysel. Nielenže som nejak nepochopila usporiadanie toho sveta (ešte ako-tak hej), ale tú lúpež absolútne nie. A pochybujem, že za tým bol nejaký hlbší plán. Väčšina situácií mi prišla taká náhodne vymyslená počas písania. Na jednej strane to bolo vtipné, pretože tie postavy si uvedomovali aké absurdné veci sa tam dejú a dali sa tam potom vymýšľať dobré vtipy. Ale bolo vidno istú neprofesionalitu z tohto hľadiska. Akože sranda je sranda, ale keď už niekto píše knihu, mal by si dať záležať na prepracovanej zápletke, ktorá nie je len nenápadným odkopírovaním podobných kníh.

Väčšina kníh to má tak, že: dobrý nápad, ale úplne oničom spracovanie. Táto to má výnimočne naopak. Nápad je podľa mňa úplne debilný – akože odkopírovať Six of Crows niekde v Paríži s tým, že sa tam pripletú aj egyptské artefakty a je tam taký chaos, že nikto nič nechápe (a to už sa ani nebavíme o tých úplne náhodných veciach, čo sa tam udiali, bez nejakého vysvetlenia, varovania, logiky, alebo čo), to je podľa mňa dosť slabota... ale to prevedenie bolo vtipné, postavy boli strašne sympatické a aj atmosféra bola dobrá... Na konci som si uvedomila, že síce to bolo také všelijak divne prekombinované, tie postavy chcem ešte vidieť v akcii.

Keď tak premýšľam nad tou zápletkou a tými zvratmi, vadilo mi hlavne to, že boli totálne neoriginálne. Akože v každej knihe skoro to isté, mám pocit. Ale tie postavy...

Citáty:

    "You're impressed. Admit it."
    Zofia crossed her army. "No."
    "I dazzle you with my intelligence."
    Zofia turned to Laila. "Make him stop."

    Enrique sighed. "God, I'm brilliant."
    Zofia crossed her arms. "I am too."
    "Of course you are," soothed Laila. "You're both briliant."
    "Yes, but I'm more–" huffed Enrique.
    Séverin interrupted them with two sharp claps. "Now that we..."

    If you get in the way of a woman's battle, you'd get in the way of her sword.

    "Half of winning is simply looking victorious."

    "... Are you finally making a joke?"
    "I'm pointing out a gap in your observation."
    Enrique let out a od whooshing breath. "And to think I coud've been dancing at the Palais des Rêves tonight."
    "They didn't want you, remember? Séverin said your face was all wrong."
    "Thank you."
    "You're welcome."