Knihy, ktoré som prečítala

amie kaufman, jay kristoff: illuminae

O túto knihu som sa začala akože ,,zaujímať" hlavne preto, pretože som na internete nenašla ani jedinú zlú recenziu na to. Akože, môžeme povedať, že som asi nehľadala dostatočne, ale musíte uznať, že je už dosť podozrivé, keď sú všade len totálne nadšené reakcie.

A okrem toho, po česky je to všade vypredané.

(Všetky tri časti.)

No videl toto už niekto? Ja ešte nie. Chápem, že nejaká kniha, ktorá bola vydaná pred sto rokmi sa už medzitým vypredala, ale niečo úplne nové a že by to hneď vypredali? To čo sa celý národ rozhodol urobiť nájazd do kníhkupectva? Fakt neviem.

Kvôli týmto okolnostiam som bola nútená si to kúpiť ako e-knihu, i keď ja teda e-knihy nejak veľmi nemusím, ani vlastne neviem prečo. Nemá to nič s tými kecmi, akože: ,,nie je tam chuť tej pravej knihy, nie je tam vôňa papiera..." Jednoducho v mojich predstavách kniha nejak má vyzerať a keď vyzerá inak, tak... no je to vôbec kniha?

(Na tento môj názor radšej hneď zabudnite.)

Proste som z toho nemala taký ten pravý knižný pocit, chápeme sa.

A teraz už ku tej knihe, nie len k formátu. V krátkosti: Páčilo sa mi to. Bolo to fakt dobré. Dalo sa to čítať. Neľutujem, že som to čítala. To ,,spracovanie" sa mi fakt páčilo. Nehodnotila by som to ako naj knihu na svete, ale inak fajn. (Niekde som počula, že druhá časť je oveľa lepšia, tak celkom tomu aj verím.)

Čo ma najviac fascinovalo:

1. Kebyže nespomeniem spracovanie, to by bol normálne, že hriech. No, tí, ktorí neviete, čo je táto kniha zač, je to dosť taký, že nový štýl (aspoň pre mňa nový), je tam totiž dosť málo takého normálneho rozprávania, všetko je to zložka rôznych typov dokumentov.

Sú tam obrázky (neviem, čo teraz na to tí, ktorí sú presvedčení o tom, že v knihe nemajú obrázky čo hľadať), sú tam vojenské hlásenia, sú tam zábery z bezpečnostných kamier, ktoré sú vlastne len o tom, že to taký nejaký týpek menom analytik ID - 12... (nejaké čísla...) pozrie a napíše o tom, že čo tam vidí. Akože, musím povedať, že ja keď už som zbadala, že zas tam ide do toho kecať ten analytik, až ma zamrazilo (to myslím teraz akože zo srandy), pretože to bol taký dajaký... Jednoducho samé vulgarizmy, opis scény úplne od veci. Tie jeho poznámky... Slovom: fakt super. Ten analytik to tam korunoval.

2. Ďalej, tie spôsoby opisu... Že napríklad, chcú niečo vysvetliť, tak sa s tým nebabrú a hodia tam mapu, kde je to nakreslené. Alebo počas toho, ako ich vesmírnu loď napádajú takí tí oní, čo ich chcú zabiť, tak tam trepnú vytrhnutú stranu z nejakého detského komiksu a tam len takým detským písmom, že: pomoc, bojím sa... A neviem ešte čo.

Alebo ide preskakovať po častiach vesmírnej lode - tak písmená skáču tiež. Je vesmírna bitka, písmená idú v smere letu tých lodí.

3. A potom tie konverzácie. Ach, bože...
Hlavní hrdinovia totiž nejak hackli ten kanál, kde si chatovali ich nadriadení a píšu si tam celý čas zamilované správy počas celej knihy, hádajú sa tam a neviem ešte čo.

4. Ešte aj začiatok bol dosť dobrý. Hlavne také to: ,,No a predstavte si, počas toho, ako sme utekali a zabíjali nás tam, tak on tam začal prepínať rádio. Nemohla som uveriť vlastným očiam, ale potom mi došlo, že hľadá nejaké pokyny, že jak sa máme evakuovať."
A teraz rozhovor s ním: ,,Hľadal som nejakú dobrú útekovú pesničku, ale našiel som akurát tak informačný kanál."

(Otázka: Prečo tú knihu nedali prekladať mne? Ja mám schopnosť nielen preložiť ale celú aj prerobiť... Tak už asi vieme prečo.)

5. A tá umelá inteligencia (nenapadá mi, jak inak to nazvať), ktorú volali raz AI, potom SPIRO, to bolo fakt dobré. Nechcem tu prezrádzať nejaké veľké zvraty, aké tam nastali, ale pekne sa to potom vyfarbilo. Neviem, ale ja mám celkom rada tieto robotické hlasy, v knihách a filmoch, ktoré hlavným hrdinom radia, čo robiť a ako sa zachovať. Napríklad vo filme Upgrade, tam to bolo zatiaľ najlepšie, aké som kedy videla. Toto mi ten film trochu pripomenulo.

6. Hlavné postavy neboli nejaké ohromné... Ako myslím, ohromné asi boli, ale na to, aby si získali môj obdiv, to je trochu komplikovanejšia cesta. Ako vidíte, môj obdiv si skôr získa postava, ktorá sa opije niekde pod stolom, než postava, ktorá zachráni celú vesmírnu loď a svoju životnú lásku.

7. Musím povedať, že tu mi čeština ale dosť prekážala. Dalo sa to čítať, ale celé to bolo akoby človek v horúčke jedol kamene - dalo sa to, ale príjemné to nebolo. Normálne premýšľam, že lepšie by som bola urobila, kebyže si to rovno prečítam po anglicky, ale na to tam bolo plno všelijakých odborných technických výrazov... ale ja si vždy hovorím, že: rozumieť tomu nebudeš tak či tak ani po slovensky, tak keď už tomu máš nerozumieť, tak tomu nerozumej aspoň po anglicky.

Lebo totiž, myslím to tak, že človek nevie zo žiadneho jazyka úplne všetky významy všetkých slov a tak sa vždy niekde vyskytne niečo, čomu rozumieť nebude. A keď nechcem čítať po anglicky len preto, pretože chcem rozumieť úplne všetkému, tak je to sprostosť, lebo aj tak nebudem. A keby aj, tak celkom určite nie vždy pochopím, čo ten autor tým myslel a keby som náhodou aj toto vedela, tak zmysel tej knihy aj tak ku mne teda bližšie nebude. (Aj tak je zmysel pri každej knihe pre každého nejaký iný, teraz už len otázka, či sa vám podarí si tam nájsť nejaký pre seba.)

A potom také to, že ,,čo ak prídem o krásnu slovenčinu"? (Viem, že to znie divne, ale ja som v posledných rokoch zistila, že na počudovanie sa mi slovenčina zdá ako dosť pekný jazyk. Ale tak nie, aj angličtina je fajn, zas nevravím. Tam všetko znie tak dobre. V slovenčine neznie úplne všetko dokonale, ale má taký zvláštny... no je dobrá, tým to uzavrime.)

Toto jazykové okienko je už príliš od veci, ale tak schválne. Keď si prečítate napríklad slovenský preklad Hnusu, alebo Polozlý, či Polodivý, tak to sú knihy, ktoré znejú fakt dobre. (Ja si niekedy nahlas čítam aj vlastnú knihu, ale to je moja osobná úchylka, tým sa nezaoberajme. Narcistického vyžívania sa zo samého seba bolo dosť už v dvoch minulých kapitolách. Áno, správne hádate, že slovné spojenie: ,,narcistické vyžívanie sa zo samého seba," je moja nová obľúbená fráza).

Nenapadá mi nič, čo by som ešte dodala.

Hlášky:

PolypSi: tak brzy nashle
PolypSi: nebo umřu v boji
PolypSi: haha

...

Mason, E, ppor: co je žoviálnost, to se maže na chleba?

...

Jistě, příběh začíná smrtí tisíců lidí, ale bože chraň, aby v něm byly nadávky, co?

...

V životě není nic absolutního, jen smrt.