Knihy, ktoré som prečítala

stephen chbosky: charlieho malé tajomstvá

Čítala som to už dávno, ale ani mi len nenapadlo urobiť na to nejakú recenziu. Totiž, jednoducho mi pri pohľade na túto knihu nenapadá absolútne nič, čo by som o tom mala povedať. Ale nedávno (asi včera) som prešla okolo toho a vravím si – keď už sa mi to nejakou záhadou podarilo prečítať, tak čo by to sem len tak zo srandy nedať?

V prvom rade, ak ste to nečítali (nevideli film, alebo čo ja viem, čo), tak vám len v krátkosti osvetlím, o čom to je. Nie je to žáner, aký ja osobne zvyčajne čítam (a k tomu sa ešte dostaneme). Ak by som si mala tipnúť, čo to za žáner je, zrejme to bude dajaké young adult contemporary, ale vlastne je to skôr taká kategória, ktorú by sme mohli laicky pomenovať... knihy, kde hlavný hrdina (väčšinou tínedžer) rieši svoje životné problémy a my sa máme s ním stotožniť, alebo sa len tak zabávať sledovaním toho, jak to akože vyrieši a prípadne z toho niečo múdre vyvodiť pre náš vlastný život. Predpokladám.

Na jednej strane je logické, že niekto si vyberie práve túto ,,tému" (alebo čo to je) na napísanie knihy, pretože už len keď sa na to pozriete – je to práve ten vek, keď človek hľadá svoje miesto v tomto svete, či čo... hľadá zmysel života – a všetky tieto veci. Niekto by mohol povedať, že je to najzaujímavejšie obdobie v živote, ha, tak prečo o ňom nenapísať zopár kníh, no nie?

(Mne to trochu pripomína aj Johna Greena, ale to už nechajme tam, kde to je.)

Ešte k môjmu dôvodu, prečo som to začala vôbec čítať – pretože myslím, že to je pre túto recenziu fakt to najdôležitejšie – (áno, zas to bude niečo na ten spôsob: niekde som počula, že je to úžasná kniha a tak, keď som to našla v PantaRhei, tak som si to kúpila), totiž, kedysi som verne sledovala na YouTube Teri Blitzen a všetko, čo takpovediac Teri mala, som hneď musela mať aj ja (v súčasnosti je to skôr opačne, ale tak čo – každý mal raz svoju mladosť, či jak sa to...). A okrem iného, viackrát v rôznych videách spomínala, že jej obľúbená kniha a zároveň obľúbený film je práve táto. A ja si vravím, že: ,,hm, tak jak je možné, že ja som to ešte nečítala?!" No, lenže možné to bolo hlavne preto, pretože ja som nevedela až tak dobre po anglicky ako Teri, takže som dajak z toho vyvodila, že tá kniha zrejme vychádza len v Anglicku, tak čo ja mám s tým... Lenže... Lenže potom som ju zbadala u nás. V PantaRhei. (A ešte bola aj celkom lacná, ale to dodávam, len tak mimochodom...)

Ešte si pamätám, aká som bola z toho nadšená, že konečne sa idem vrhnúť na knihu, ktorú čítajú všetci vplyvní ľudia v mojom veku (vlastne starší, ale to je nie až tak podstatné). A potom som to začala čítať a ja že: Čo? Čo? Čo? Čo...?

Bola to totálna nuda, ale nádejala som sa, že to sa akože zlepší... A potom čítam ďalej a len si vravím, že: ,,No, prepáčte, ale toto sa mi absolútne nepáči. Však toto..."

A jednoducho doteraz mi nejde na rozum, že čo to vôbec je za knihu. Ani keď mám nejak popísať o čom to vlastne bolo... ono to bolo doslova o ničom. Dej tejto knihy je jednoducho: nič.

Ak to mám rozviesť, je tu nejaký chalan menom Charlie (prekvapivo) a on píše listy nejakému imaginárnemu kamošovi (ak som to správne pochopila), v ktorých si vylieva srdce zo svojich každodenných útrap. Už len jeho charakter je presne to, čo ja nemôžem vystáť: jednoducho ten najtichší, najslušnejší, najcitlivejší... všetci učitelia ho zbožňujú a najmä učiteľ literatúry, pretože (pozor) Charlie je nadaný mladý muž, z ktorého istotne bude raz veľký spisovateľ. Dokonca jeho učiteľ literatúry mu dáva špeciálne zadania, keďže odhadol jeho veľký potenciál a potom mu z tých úloh dáva naschvál zlé známky, ale do ,,žiackej knižky" (niečo také) mu dáva aj tak len jednotky. Akože wtf... ale no dobre. Je zrejmé, že tento učiteľ ho chce povzbudiť tými zlými hodnoteniami, ale úprimne, keď mu to nezapisuje do oficiálneho hodnotenia, tak aký to má zmysel? Ako, ja chápem, že tie zlé známky sú ,,len medzi nimi", ale... čo do pekla?!