Knihy, ktoré som prečítala

christelle dabos: the memory of babel

Toto je asi moja najobľúbenejšia séria za celý tento rok.

Už som prišla na to, v čom spočíva tajomstvo tejto autorky. Hlavná hrdinka, Ophelia má v každom dieli nejaký cieľ ako vykorčuľovať zo situácie, do ktorej je uvrhnutá. Zakaždým sú však okolnosti postavené tak, že je skoro nemožné čokoľvek urobiť bez toho, aby to nedopadlo totálne katastrofálne. Ophelia sa vždy napriek tomu snaží, aj keď vyslovene všetko ide proti nej a všetko, čo sa môže pokaziť, sa pokazí.

Tak nejak vlastne skončil aj predchádzajúci diel: všetko skoro dopadlo najhoršie ako mohlo a na poslednú chvíľu to nejak strihli, ale nič moc si nepomohli. Ophelia je na začiatku tohto dielu v hlbokej depresii, z toho, čo bolo v minulom, no našťastie, hneď v prvej kapitole sa jej život zase dajak prevráti.

Nebudem vám rozprávať všetky eventuality tejto knihy, ale Ophelia sa tu vydáva na druhý koniec sveta, aby odhalila tajomstvo, ktoré jej nielen pomôže zachrániť svet pred nejakým šialencom, čo si hovorí ,,Boh", ale ešte aj nájsť svojho snúbenca, Thorna. Na to, aby to dosiahla, sa musí stať žiačok nejakej pofidérnej školy, z ktorej na konci štúdia vyberú len asi dvoch, ktorí môžu pokračovať ďalej. Samozrejme, nielenže v tom meste platia také pravidlá, že za jedno nesprávne slovo ich môžu zavrieť, zdá sa, že v tej škole sa združujú práve najdrsnejšie indivíduá spoločnosti. Nielen učitelia ich tam drezúrujú od rána do večera, ešte aj žiaci medzi sebou súperia a snažia sa navzájom si zničiť životy. A ešte ich tam aj niekto začne vraždiť, jedného po druhom.

Ophelia sa tak ocitá na bojovom poli, tak ako v predchádzajúcich dieloch. Napriek tomu, že už podobné úskalia prekonala v minulosti, nie je to pre ňu o nič ľahšie, dokonca naopak. Každopádne, najviac sa mi na tejto knihe páči, ako autorka udržiava napätie od odseku k odseku. Tam vyslovene v každom novom odseku sa niečo stane také, že ma skoro porazí. Dokonca aj keď som sa snažila tie zvraty nejak predvídať, absolútne mi to nevyšlo. V každom dieli sa pridá toľko nových postáv, že sa nedá tipovať, kto je ten vrah, pretože tých kandidátov je niekoľko – a z nich to nebol ani jeden, takže už nemám na to komentár. A často je to tak, že Ophelia sa snaží získať nejaké odpovede na tie otázky, čo tam vyvstávajú a často príde na to, že namiesto odpovede má ešte viac otázok. Každopádne, nejakým záhadným spôsobom sa to tam všetko vyriešilo. No nie úplne všetko, ale... Ešte zostáva posledný záverečný diel.

Ako inak, medzi veci, ktoré sa mi najviac páčili patrí Ophelia. Je to jedna z mojich najobľúbenejších hlavných postáv. Nemá taký typický charakter aký majú zvyčajne hlavné hrdinky a dá sa mi s ňou veľmi dobre stotožniť.
Ophelia je okolím neustále podceňovaná, pretože pôsobí dosť nekompetentne. Je tichá, utiahnutá a má dosť zlú koordináciu, takže jej všetko padá z rúk, zakopávali o veci, padá zo schodov a tak podobne... Okrem toho sa zdá, že nemá žiadnu dobrú vlastnosť oproti iným postavám, ktorá by bola pre ňu nejakou extra výhodou. A napriek tomu, má niečo, vďaka čomu nakoniec nenápadným spôsobom prekoná všetkých. A síce nie vždy dosiahne nejaké monumentálne víťazstvo, vyhrá to, o čo stálo za to hrať.

Je na nej niečo špeciálne.

Citáty:

    Fearless's voice was so sonorous that, even without raising it, he seemed to be roaring every sentence. Ophelia wondered, not without some apprehension, what he was driving at.

    "Did it not occur to you that it would be vrrraiment simpler to set my tiger on you? I am Fearless-and-Almost-Blameless! Where does the 'Almost' come from, in your opinion?"

    "Luckilly for us, God is a very poor impersonator. If you had welcomed me with a smile, I can assure you, I would have been suspicious."
    Thorn made no comment. Ophelia had hoped to ease the strained atmosphere with her joke, but it had been a total failure.