Knihy, ktoré som prečítala

suzanna clarke: jonathan strange a pán norrell

A teraz konečne je ten deň, tá chvíľa, tá vznešená hodina, kedy sa dostávame k mojej najobľúbenejšej knihe na celom šírom svete... (len pre úplnosť: za najlepšie premyslenú knihu považujem stále Zaklínača, ale dej ma až tak neoslovil ba ani postavy, knihu s najlepšou myšlienkou jednoznačne Hnus, a najsympatickejšieho spisovateľa - aj najvtipnejšieho, tak to bola Majster a Margaréta. To nič nepredčí ale ak si mám vybrať vrcholné dielo žánru fantasy, to bude práve táto, o ktorej sa dnes chystám čo-to povedať)

Prečo som ju začala čítať sa dá už asi vytušiť. Tento krátky príbeh sa skladá z dvoch častí. 1. Bola som v knižnici, bolo tam šero, hľadala som nejakú knihu, ktorá ma zas neunudí k smrti a pri ktorej sa aspoň trochu pobavím... a našla som túto. Vybrala som si ju hlavne kvôli tej čertovsky dobrej obálke (celá čierna, jeden biely nápis - tak dobre, dva a jeden havran). A potom, potom, keď som ju otočila na druhú stranu, hneď mi bolo jasné, že toto je tá kniha presne pre mňa!

Okrem tých takých somarín, čo sú tam vždy (,,najlepší fantasy román za posledných 70 rokov!" ,,úchvatné, temné..." ,,fascinujúce" - autor tohto slova to zrejme aj čítal!) tam namiesto nejakej anotácie, kde by sme sa dozvedeli že čo ako čo, tam bola báseň. Teda... aspoň ja som si myslela, že je to báseň i keď ako na to teraz tak pozerám, nerýmuje sa to... ale to je jedno. Aby ste pochopili, čo tým mienim, tu to je:

    Dvaja mágovia sa zjavia v Anglicku.
Ten prvý sa ma bude báť, ten druhý bude túžiť ma vidieť.
Jedného budú ovládať zlodeji a vrahovia
a ten druhý bude pripravovať vlastnú skazu.
Prvý zahrabe svoje srdce v tmavom lese do snehu,
a predsa bude cítiť, že ho bolí.
Ten druhý uvidí to, čo mu je najdrahšie,
v ruke nepriateľa.

Bolo to na mňa až príliš dobré a tak som si to naschvál nepožičala (nebudem to predsa čítať z knižnice) a čakala som celú nekonečnosť, kým som jedného dňa v Košiciach v Panta Rhei (bol tam vtedy taký veľký stôl) nenašla túto knihu a nezačítala sa do nej, kým šla moja sestra ku kaderníčke, či kam.

Musím úprimne priznať, že hneď od začiatku ma to zase až tak nebralo. Až keď som to čítala druhý krát, podarilo sa mi preniknúť autorkin poloironický štýl a... to ostatné. Tak ale úprimne, koho by už len bavil osud dvoch postarších mužov v 19. storočí v Anglicku, ktorí sa náhodne zišli na istom stretnutí čarodejníkov a skúšajú vzkriesiť mágiu. Nepredstavujte si pod tým ale nič svetoborné ani nebezpečné, oni len chodia, raňajkujú, diskutujú a raňajkujú...

Aby som lepšie načrtla podstatu, kedysi (,,Pred mnohými storočiami...") bol v Anglicku doslova že zlatý vek mágie avšak momentálne to akosi upadlo a teraz už tam praktickú mágiu nikto nerobí a pán Segundus a ten druhý keď to tam nadškrtnú, doslova tým vyvolajú vlnu všeobecného pobúrenia. Yorská spoločnosť mágov si predstavuje čarovanie ako čítanie dlhých, nudných prác o mágii a nikdy by im nenapadlo ju nebodaj praktizovať.

Toto švárne duo teda pochopí, že klopú na nesprávne dvere a vydávajú sa za Norrelom, ktorého nepoznajú, len o ňom počuli, že je jediný praktický mág v Anglicku. Udeje sa tam isté veľmi pochybné stretnutie a dej odrazu naberá akýsi dramatickejší ráz. Na obranu tejto knihy však musím dodať, že všetky udalosti sú vykreslené neuveriteľne dôveryhodne (síce to potom vyzerá tak, že kým sa dostanú k pointe rozhovoru, potrvá to aj niekoľko strán - ale zase náročný čitateľ si to vie užiť) a atmosféra záhadného temného večne upršaného Anglicka je úplne lahodná.

Situácia sa vyostrí tak nejak, že Norrell uzavrie s Yorkshirkými mágmi zmluvu, že im predvedie mágiu. Ak sa mu to podarí, rozpustia spoločnosť a už nikdy sa nebudú titulovať mágmi a ak to on zas nejak pokazí, on už nikdy nebude čarovať ani nič mať s mágiou.