Knihy, ktoré som prečítala

zopár kníh, ktoré som začala čítať a nedočítala

Toto je také, nazvime to filozofia môjho života - začať čítať milión kníh a nedočítať a začať čítať ďalšiu a nedočítať, prípadne dočítať, ale medzitým začať ďalších dvadsať. (Len pre informáciu: dopočula som sa, že niektorí ľudia majú problém čítať dve knihy naraz. Nepochopiteľné.)

Okrem toho, čo tým chcem docieliť, je:
1. Krátko a stručne naznačiť, na čo sa môžete tešiť (alebo v respektíve netešiť).
2. Motivovať sama seba, aby som to konečne dočítala (a to je ten hlavný dôvod).
3. Aby si nikto nemyslel, že nič nečítam, alebo čo. Niežeby mi záležalo na tom, čo si kto myslí o mojom čítaní, ale aby si náhodou niekto, nemyslel niečo, čo si zrejme aj tak nikto nemyslí, ale aby som si ja nemyslela, že si niečo také niekto náhodou myslí, čo si, samozrejme nikto nemyslí.
4. Ten najhlavnejší dôvod: zo srandy.

L. N. Tolstoj - Vojna a mier
Má to štyri časti. Prvá ma bavila, tam bolo kopu srandy. Keď tam už začal s tou vojnou, prestávalo ma to čoraz viac baviť, druhú som prečítala len preto, že som si ju zobrala na dovolenku, kde som inú knihu nemala a tak som bola prakticky ,,donútená" to prečítať. Tam začal splietať ešte aj o tých slobodomurároch a to už sa mi zdalo trochu fakt príliš od témy a podstaty veci. A teraz, tá tretia, to je len o tom, že nejaká náhodná postava, ktorá sa tam z ničoho nič zjavila sa asi desať strán baví s päťdesiatimi inými postavami, o ktorých sme dosiaľ nemali ani šajnu. Sem tam sa tam mihnú aj nejaké moje favority ako trebárs Nataša, lenže tá sa správa tak akoby robila všetko preto aby sa mi znechutila (teraz napríklad začala chodiť do kostola a predstavte si to - záhadne vyzdravela zo strašnej smrteľnej choroby. Čo to tomu autorovi už úplne šibe?). A okrem toho, ten onen Dolochov, čo tam robil najväčšiu srandu sa tam už vôbec neobjavuje. Akože, neviem, či medzitým zomrel ale ja som si to nevšimla, alebo čo momentálne robí, ale fakt neviem nájsť ďalší dôvod, prečo by som to mala dočítať. A predsa by som to chcela raz dočítať. Neviem ani prečo vlastne. (Asi preto, že síce to celkovo nedáva zmysel a je to skoro vždy riadna nuda, má to istú noblesu, alebo čo?)

Margaret Atwood - Príbeh služobníčky
Začala som to čítať, lebo že vraj je to dobré a hádajte, čo... Dej je akože v pohode, zrejme to k niečomu smeruje. Lenže nechce sa mi to akosi čítať, pretože autorka má akýsi záhadný talent ma zakaždým niečím nevýslovne znechutiť, že nemám chuť urobiť nič iné, len tú knihu odložiť niekam ďaleko a vôbec to už nikdy nečítať. (Konkrétne - vkuse sa musím dozvedať jej názory, ktoré mi sú z nejakého dôvodu maximálne nesympatické. Jednoducho spôsob akým sa vyjadruje, akým opisuje veci, celé jej nahliadanie na svet je akési mne osobne odporné). Neviem, či to niekedy budem ešte čítať - možno keď zvyšok mojej knižnice vyhorí, tak potom.

J. R. R. Tolkien - Pán prsteňov
Zas dajaká slávna kniha, všetkými ospevovaná. Otvorila som to, nič zásadné sa na piatich až desiatich stranách nestalo, zatvorila som to - a zbohom. Potom som sa dozvedela, že je to celé o tom, že hľadajú nejaký prsteň, či čo, tak ako úprimne: čo ja mám s nejakým prsteňom? A okrem toho som videla aj trailer na film a aj ten mi pripadal dajaký nudný, takže toto nemienim nikdy čítať, síce to mám v knižnici.

Sarah J. Maas - Veža na úsvite
Séria Trón zo skla, ktorá ma istý čas dosť bavila a teraz, na piatej časti (niekde na 490-tej strane) som prišla na zarážajúci ale dosť očividný fakt: absolútne ma už nezaujíma, čo ďalej tie postavy budú so sebou robiť, nech si, ale nech to robia bezomňa. (A okrem toho, otvorila som si poslednú stranu šiestej časti v kníhkupectve aby som zistila, že to skončí presne tak, ako každý predpokladal?).

George R. R. Martin - Oheň a krv
Od tohto autora som prečítala celú tú sériu Hry o tróny, dokonca aj toho Rytiera siedmich kráľovstiev, a tak som sa mylne nazdávala, že aj toto ma bude baviť, ale, ako vravím, bola to chyba. Nie je tam žiadny dej, len holé fakty, ako toto kto kedy videl. Uznávam, že som sa dozvedela zopár zaujímavých vecí, ale... je to ako nejaká divná učebnica dejepisu. (Nevylučujem, že sa k tomu ešte vrátim. Niekedy. Ale nie teraz.)