,,Nemôžem milovať vraha!" Zrevala som.
,,Môžeš, inak ťa zabije," zašepkal mi do ucha, stále mi na hrdle pritláčajúc čepeľ noža.
Potom, ako Margo preradia na prax do Nashvillskej väznice, obráti sa jej život úplne na ruby. Do vtedy vzorná a ambiciózn...
Vlastne ani neviem, ako začať. Keby to bolo možné, všetkých do jedného by som vás vybozkávala, objala, poďakovala vám osobne. To žiaľ nejde. Žiaľ.
Veľa z vás mi do komentárov (hlavne pri poslednej časti) napísalo, ako veľa vám tento príbeh dal. Ako vás ovplyvnil. Dúfam, že v dobrom slova zmysle. No ja som si uvedomila presný opak. Ako každý z vás, aj ja mám svoje problémy. Svoje zlé dni, kedy by som sa najradšej zakopala kdesi pod zem a tvárila sa, že vlastne neexistujem. No potom ste tu vy. Niekto, kto mi je možno cudzí a zároveň tak blízky. Nedokážete si ani predstaviť, ako veľmi ste ma dokázali zmeniť vy. Dokonca mám pocit, že za tých pár mesiacov, od kedy som sa pustila do písania, sa môj život zmenil od základov.
Iste, sú tu dni, kedy som bojovala so spisovateľským blokom. Kedy sa písanie pre mňa stávalo skôr obtiažou a ja som ho brala len ako povinnosť, ktorú si voči vám musím splniť. Ale práve o to išlo. Naučila som sa disciplíne, ktorá nikdy nemôže byť na škodu. Takže napriek tým horším dňom, ktoré má občas každý, som si uvedomila, že to nikdy nie je na škodu.
Aby som však nepísala len negatíva, viac ako zlých dní s vami, boli práve tie dobré. Dni, kedy som sa možno nemala najlepšie, ale stačili vaše komentáre a ja som sa usmievala, ako slniečko na hnoji.
Dni, kedy som chcela všetko vzdať, no potom som si sadla k počítaču a začala písať. Stačil jediný moment a ja som okamžite zabudla na všetky problémy. Mať viac povinností totiž znamená, že máte menej času na riešenie nezmyselných problémov.
Priznám sa, že pri písaní týchto slov, plačem. Plačem, pretože som tak veľmi dojatá. Sama o sebe som možno až príliš citlivý človek a práve z toho dôvodu som si každý jeden komentár vzala k srdcu. A či mi veríte, alebo nie, pamätám si každý. Keby mi niekto prečítal len jediný úryvok, vedela by som kto ho napísal. Pretože rovnako, ako vy, aj ja som si časom našla cestu ku vám. Vnímala som vás, ako osobitných ľudí, ktorí majú rôzne povahy, osobnosti. Nie ste pre mňa len niekto, vďaka komu má môj príbeh viac prečítaní.
Spoznala som vo vás úžasných priateľov, ľudí, autorov. A verím, že vy to vnímate rovnako. Občas som až žasla, keď som spomenula nejaký môj problém. A vy ste sa skutočne zaujímali. Neboli ste ľahostajní voči problémov iných a to ma motivovalo k písaniu ešte viac. Písať pre ľudí, ako ste vy pre mňa bolo obrovská česť.
Tiež si uvedomujem, že nemôžem spomenúť každého jedného z vás osobitne, aj keby som veľmi rada. To jednoducho nejde. Napriek tomu verím, že sa každý v mojich slovách nájde.
Mala som medzi vami ľudí, ktorí ma neustále podporovali. Ľudí, ktorých komentáre ma dokázali rozosmiať. Ľudí, ktorých myšlienky mi ostávajú v mysli do dnes. Ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi. Každý jeden z vás mi do života dal skutočne veľmi veľa a vy si ani nedokážete predstaviť, ako veľmi.
Osobitne by som chcela spomenúť každého (pretože si to zaslúžite). Či už ste mi pri príbehu zanechali len jediný komentár, alebo ste pri mne stáli pri každej jednej časti.
A tiež všetkým, ktorí si tento príbeh, prečítali. Všetkým, ktorí mi venovali aspoň jedinú hviezdičku. Keby to bolo možné, označila by som každého jedného z vás. A tiež by som každému z vás napísala niekoľko slov, no to žiaľ nie je možné. Ale verím, že viete, že si každého z vás tak veľmi vážim. A tiež, vás tak veľmi ľúbim.
Presne si pamätám, ako tento príbeh vznikol. Raz večer som si išla ľahnúť a proste mi napadlo, napísať niečo z prostredia väzenia. A tento nápad ma nadchol tak veľmi, že som už na druhý deň začala písať. A nakoniec z toho vnikol príbeh, ktorí si tiež zamilovalo mnoho z vás.
Aby som to napokon zhrnula, príbeh sme spoločne zakončili s 20,5K prečítaniami a 2,4K hviezdičkami, čo je pre mňa neuveriteľne číslo. A ja vám znovu ďakujem ❤❤❤
Tiež by som rada spomenula, že pevne verím, že sa ešte nelúčime. Viacerí z vás už vedia, že pripravujem ďalší príbeh, ktorý začnem publikovať už zajtra. A tak verím, že ma počas neho budete naďalej sprevádzať. Pretože, úprimne, bez vás si už písanie predstaviť neviem 🥰🥰🥰Veľmi, veľmi vás ľúbim.
Mimochodom, príbeh už nájdete na mojom profile, už zajtra pribudne prvá časť.
Ľúbim vás a ďakujem ❤❤❤❤❤❤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Si všetko čo mám."
,,Tak už nemáš nič."
Bol trpký, ako nedozreté ovocie, v záhrade plnej sladkých plodov. Napriek tomu dala prednosť zelenému jablku, pred červeným.
Jej červené vlasy, pripomínajúce oheň, versus chlapec, ktorý sa vymyká bežným ideálom. Chlapec, ktorého od ostatných odlišuje jediná chybička krásy, ktorá však ovplyvňuje celý jeho život.
