Za múrmi ✅

13

Margo

,,Nemusíš sa ma báť, Margo," zašepkal a ruku prevrátil dlaňou hore.

Nebojím sa.

Omámene som pristúpila bližšie ku cele postávajúc len pár centimetrov od ruky, ku ktorej sa po chvíli pridala ďalšia. Obe ruky však presunul spať ku mrežiam a prstami ich obopol, čím som dostala priestor pristúpiť ešte bližšie.

Ruky som vystrela pred seba a pomaly nimi putovala na miesto, kde spočívali tie Aaronove. Na chvíľu som zaváhala, no napokon som ruky zohnuté v päsť obalila do svojich. Prekvapilo ma teplo, ktoré z nich sálalo. A o to viac, keď mi na miesto horúčavy na tele vystúpilo niekoľko mrazivých zimomriavok.

Pohľad som z rúk presunula vyššie, až som sa stretla s tým Aaronovym. Premýšľala som nad tým, ako dlho na mňa takto pozeral. Pripadalo mi to, ako celá večnosť.

Hlavou som sa oprela o mreže a viečka silno privrela. Schopnosť racionálne premýšľať sa vytratila, akoby lúsknutím prsta. Blízko pri tvári som pocítila teplý dych a prekvapene som otvorila oči. Fakt, že moje ruky stále spočívajú na Aaronových som prehliadala a zadívala sa do smaragdových očí, ktoré boli tak nebezpečne blízko.

Vedela som, že keby sa ma Aaron snažil pobozkať, v tejto chvíli by to aj napriek mrežiam bolo možné. A tiež som vedela, že ak nič neurobím, ak sa nespamätám, skutočne to urobí.

Jeho pery boli tak blízko. Teplo, ktoré z nich sálalo som cítila aj napriek tomu, že sa stále nachádzali niekoľko centimetrov od mojich.

Na rukách som pocítila nepatrný pohyb, no mojím telom ani nehlo. Cítila som sa, ako paralyzovaná. Tak veľmi som chcela odísť. Tak veľmi som túžila byť silná, no moje telo nespolupracovalo. Nemilosrdne mi hádzalo do tváre, aká som slabá, poddajná a hlúpa.

Chcelo sa mi plakať. Tak veľmi sa mi chcelo plakať, no nedokázala som to.

Sladký dych ma pošteklil na perách a potom, ako sa jeho pery pomaly prilepili na moje, zimomriavky vystriedalo spaľujúce teplo, čo spôsobilo, že mojím telom prešla nekontrolovateľná triaška. Avšak v rovnakom momente ju vystriedal oheň, ktorý sa rozliehal mojimi žilami.

Aaronove pery sa jemne pohli pýtajúc si prístup do mojich, no ja som váhala. Napriek tomu, že som bozk prerušiť nedokázala, využila som štipku racionálneho myslenia a pery ponechala zatvorené.

Aaron to však nebral ako nesúhlas. Práve naopak. Jazykom mi prešiel po spodnej pere a ja som ako na rozkaz pery pootvorila, čím som ho vpustila do jednej z mojich intímnych zón. Jazykom zakrúžil okolo môjho a z môjho hrdla sa vydral prekvapený tichý ston. Aaronove pery sa zvlnili do jemného úsmevu, čo som cítila aj napriek bozkom, ktoré si odo mňa nemilosrdne privlastňoval.

Hlavu som mierne natočila na bok, načo som na líci pocítila chladný kov. Prekvapilo ma to a myseľ sa mi v jedinej chvíli rozjasnila a ja som prudko roztvorila oči.

Lapajúc po dychu som sa odtiahla a dlane si pritisla na rozhorúčené líca.

,,Teraz už vieš, že som tvoj. A môj život závisí od teba," povedal chrapľavým hlasom, ktorý sa mu po bozku jemne zadrhol.

Hneď na to sa obrátil a vybral sa ku posteli, načo som ja viac nečakala. Rýchlym krokom kontrolujúc všetky cely som sa náhlila preč. Väzni ďalej spokojne odfukovali, až na jedného.

Nízky väzeň, ktorý mal potýčky s Aaronom už po ceste do jedálne sa s prevesenými rukami cez mreže veselo vyškieral. Bolo mi jasné, že musel všetko vidieť a pravdepodobne aj počuť.