44

1.7K 138 39
                                    

Margo

,,Nech sa páči," odvetila som s úsmevom a na okrúhly kovový stolík položila šálku s kávou.

Vrátila som sa späť za bar, kde stála Blaire a čosi zúrivo ťukala do mobilu.

,,Čo tam stále hľadáš?" Zagánila som na ňu a natiahla sa poza bar, aby som nakukla na obrazovku mobilu. Blaire však bola rýchlejšia a mobil rýchlo schovala do kabelky horčicovej farby, ktorú mala prehodenú cez plece.

,,Nič," odvrkla rýchlo a na stoličke sa prudko narovnala.

,,Myslela som, že najlepšie kamošky, pred sebou nič neskrývajú," nadvihla som obočie a snažila sa zadržať smiech.

,,Už nemáme trinásť," pokrčila plecami a lakťami sa zasnívane uložila na pulte.

,,Ty si...ty si sa do niekoho buchla," skríkla som hlasnejšie, ako som plánovala, načo na mňa Blaire naštvane zazrela.

,,Nemusí o tom vedieť celý Nashville," nepokojne sa pomrvila na stoličke, no ja som sa naopak spokojne usmiala. Už som vedela, že som mala pravdu a svoju kamarátku som okamžite odhadla. Hrdo som sa vystrela a lakťami sa oprela o bar, priamo oproti Blaire.

,,Tak to vysyp. Kto je to?" Opýtala som sa s úsmevom na perách a prstom ju jemne ťukla do ruky.

,,Ani za svet," prudko potriasla hlavou, načo som urazene ohrnula spodnú peru.

,,Ale no tak! Už mi to povedať musíš," nástojila som a prstom ju znovu šťuchla do ruky, ktorú si po mojom útoku automaticky stiahla vedľa tela.

,,Ja...len som si na internete našla fotky...Edena," odvetila s červenou tvárou a pohľad uprela kdesi pred seba.

,,Č-čo? Tebe sa páči Eden?" Zvolala som prekvapene, až mi takmer zabehlo.

Vždy, keď som robila do noci ma Eden prišiel počkať, a tak mali možnosť lepšie sa spoznať. Takto to išlo už niekoľko týždňov, no nikdy pred tým som si nevšimla, že by si boli bližší, ako skutočne boli. Eden a rovnako tak Blaire nikdy nedali najavo, že by sa jeden druhému páčili.

,,Neopováž sa čo i len ceknúť," precedila cez zuby a pred očami mi pohrozila prstom.

,,Ja...nie, nič mu nepoviem," zasmiala som sa a pohľadom zablúdila na vstupné dvere, kde sa práve objavil spomínaný.

Blaire sa otočila smerom, kam som sa pozerala a prudko hlavu vrátila späť.

,,Margo, prosím," založila si ruky v prosebnom geste a ja som súhlasne prikývla. Blaire sa nemala čoho obávať.

,,Ahoj, slečny," pozdravil Eden a zložil sa na voľnú stoličku, vedľa Blaire.

,,Ty si zase pil? To už je tento týždeň druhý krát," nahnevane som pokývala hlavou, no Edena môj výstup ani trochu nerozhodil.

,,Vidíš?" Obrátil sa na Blaire. ,,A to spolu ani nechodíme. Stále ma buzeruje, baba jedna," pokrútil hlavou a zhrdla sa mu vydral pridusený smiech.

Okamžite som si prezrela Blaire, ktorá si Edena na rozdiel odo mňa zasnene prezerala.

Z vrecka nohavíc vytiahol balíček cigariet. Z krabičky vytiahol jednu a balíček následne položil na bar. Hneď potom si medzi peru vložil jednu a pripálil.

,,Od kedy fajčíš?" Zhnusene som zvraštila tvár. Pamätala som si, že som ho videla fajčiť cigary, no nikdy nie cigarety.

,,Fajčím, iba keď pijem," pokojne vyfúkol obláčik dymu, ktorý ma nepríjemne štípal v očiach.

,,Ty ale piješ stále," odvrkla som a obrátila sa obom chrbtom.

Pomaly sa blížila záverečná, takže sa v bare nachádzali len poslední hostia, ktorí sa rozhodli zaplatiť. Navyše bol týždeň a okrem Edena som tak nemala možnosť dnes stretnúť viac opitých ľudí.

~

Kráčali sme ku Edenovmu bytu, ktorý sa mi zdal tento krát poriadne ďaleko. Vždy pre mňa chodil autom, no posledné dni sa čoraz častejšie vracal opitý, čo ma začínalo znepokojovať. Ruka v ruke sme prechádzali okolo fontány do ktorej som ako malá často hádzala mince. Vždy som verila, že sa mi potom môže splniť želanie.

Eden zastavil tesne pri fontáne a z vrecka nohavíc vytiahol dve mince a jednu z nich mi vložil do dlane.

Niekoľko sekúnd som stála na mieste a očami blúdila po hladine vody, ktorá sa jemne vlnila. Bol to však tak jemný pohyb, že som sa musela poriadne zapozerať, aby som ho vôbec zaregistrovala. Napokon som privrela oči a mincu hodila do vody. Zrak som presunula na Edena, ktorý tú svoju stále držal v rukách, no napokon ju prekvapivo vložil späť do vrecka.

,,Čo si si želala?" Obrátil sa na mňa a ja som tak vo svetle lampy mohla spozorovať zelené oči, ktoré sa do mňa vpíjali.

,,Želala som si, aby sme boli šťastní. Všetci," prezradila som svoje jednoduché želanie, ktoré som vybrala z jediného dôvodu. Neverila som, že existuje fontána, ktorá by mi dokázala splniť akékoľvek želanie. No byť šťastnou som sa mohla urobiť len ja sama. Žiadne kúzlo mi v tom nemohlo pomôcť. Nikdy nepomohlo.

,,Vieš, čo je ešte ťažšie, ako byť šťastným?" Opýtal sa a za ruku ma ťahal preč od fontány.

Záporne som pokývala hlavou a pohľad, kráčajúc upierala na svoje nohy.

,,Zostať takým," doplnil potichu.

,,Prečo si svoju mincu nehodil do fontány?" Opýtala som po niekoľkých minútach chôdze, keď sa mestom niesol len zvuk našich topánok, dopadajúcich na zem.

,,Raz ti to možno poviem," odvetil s úsmevom a až po byt, ktorý sme spoločne s Edenom obývali sme kráčali potichu, ponorení vo vlastných myšlienkach.

Doma som Edena uložila do postele a prikryla perinou. Leto už definitívne skončilo, no Eden napriek tomu odmietal spávať pri zatvorenom okne. Kráčala som ku dverám spálne, kde som sa však pomaly otočila a napokon sa vrátila späť ku posteli, kde ležal Eden. Odo dňa, ako som sa prisťahovala spal v obývačke a bola som si istá, že si ráno nebude pamätať, ako sa do spálne dostal.

Potichu som sa posadila na posteľ a v mysli si premietala spomienky na našu prvú noc s Aaronom. Myslela som na to, ako sa má. Myslela som na to, či na mňa zabudol. Pretože ja som zabudnúť nedokázala. Vyzula som sa z topánok a oprela sa o čelo postele. Očami som skĺzla na Edena, ktorý s otvorenými ústami potichu odfukoval. Najprv som váhala, no napokon som sa pomaly presunula na stranu postele, kde ležal Eden a hlavu opatrne položila na jeho hruď. Edenov dych bol pomalý a upokujúci, takže som okamžite pocítila, že zaspávam.

~

Zobudila som sa na pohyb, ktorý som ucítila pod mojou hlavou. Pomaly som zaostrila na Edena, ktorý si ma prekvapene prezeral. Napriek tomu sa na jeho perách objavil široký úsmev a okamžite si ma privinul do hlbšieho objatia.

Presunuli sme sa na bok, takže sme ležali tvárami oproti seba. Trvali to minúty, možno desiatky minút, no v Edenovej prítomnosti som sa cítila skutočne bezpečne. Presne tak, ako v tej Aaronovej. Pristihla som sa, že Edenova prítomnosť, ktorej som sa nedokázala nabažiť zároveň spôsobovala, že tá Aaronova mi chýbala stále viac. Moje myšlienky sa vymykali všetkému racionálnemu a ja som si nedokázala vysvetliť, čo za nimi je.

Edenova ruka sa pomaly presunula mojím smerom a prstami jemne prešiel po pokožke na mojej tvári.

,,Pretože už mám všetko, o čom som kedy sníval," zašepkal blízko mojej tvári a ja som prekvapene pokývala hlavou.
,,Pýtala si sa ma, prečo som tú mincu nehodil do fontány. Nemusel som, pretože už mám všetko, čo som kedy chcel," zopakoval a prstom obkrúžil obrys mojich pier.

,,Eden..." zašepkala som do neustále sa zmenšujúcej medzery medzi nami a nasávala vôňu ktorá mi bola tak blízka a zároveň tak vzdialená.

,,Prepáč mi to...ja...nemôžem," zašepkal mi do pier, na ktoré následne priložil tie svoje.

Za múrmi ✅Where stories live. Discover now