Za múrmi ✅

4

Margo

,,Ahoj, Margo," ozvalo sa mi za chrbtom a telom mi preľaknuto trhlo, načo som sa musela usmiať. Začínalo sa to stávať akýmsi nepísaným pravidlom. Alebo sa len moje telo snažilo v situácii, v akej som sa ocitla byť jednoducho ostražité.

,,Tak, ako sa ti v prvý deň v práci darí?" Venoval mi Cole krátky úsmev a ja som si okamžite všimla, že jeho nálada je o poznanie lepšia, ako ráno.

,,Bolo už aj lepšie," priznala som a ruky som si nervózne žmolila pred sebou.

Stojac kdesi prostred miestnosti, kde sa väzni práve venovali prianiu špinavej bielizne som sa obzerala okolo seba a snažila sa nedať najavo, že situáciu nemám ani trochu pod kontrolou.

,,Vidím, že ťa chlapci pekne vyviedli z miery," pobavene sa uchechtol, načo som pohľad okamžite zapichla do jeho prenikavo modrých očí.

,,Vieš, jeden z väzňov mi trochu robí problémy," priznala som.

,,Môžem hádať? Aaron Vance?"

Prekvapená jeho odpoveďou som automaticky prikývla. Pohľadom som zablúdila na spomínaného, ktorý sa ale na moje prekvapenie venoval svojej práci a nijak zvlášť si nevšímal okolie.

,,Margo, ak ťa bude akokoľvek obťažovať, stačí sa na mňa obrátiť. Kedykoľvek. A ja toho hajzla pošlem na samotku, kde už to dosť dobre pozná a ver mi, vždy sa odtiaľ aspoň na nejaký čas vráti, ako baránok," povedal úplne pokojne, pohľad upierajúc pred seba.

Bez jediného slova som prikývla premýšľajúc nad tým, že osud tohoto mladého chlapca, ktorý ma na svedomí dve vraždy by od teraz pokojne mohol byť v mojich rukách.

,,A teraz mi povedz, čo ti urobil?" Obrátil sa na mňa Cole a ja som hlasno preglgla.

Všetky slová, ktoré som tak veľmi chcela vysloviť sa mi v jedinej sekunde zasekli v hrdle a zvedavosť, ktorá mnou lomcovala od cesty do práčovne sa odrazu v plnej sile vydrala na povrch. Ani zďaleka som nechcela porušiť žiadne z pravidiel. A už vôbec nie hneď v prvý deň, no napriek tomu som chcela vedieť, aké úmysly so mnou Aaron mal.

,,Vlastne...vlastne mal len hlúpe poznámky na moju adresu. Nič s čím by som sa nepopasovala aj sama," krátko som sa usmiala a pozornosť znovu nasmerovala na potetované ruky chlapca, ktorý sa zhodou náhod otočil mojím smerom a venoval mi krátky úškrn.

~

,,Myslím, že by sme sa mohli zoznámiť, čo poviete?" Vystrela som pred seba ruku, keď som svoje kroky zastavila pred mrežami oddeľujúcimi cely od chodby.

Obézny strážnik si s naopak štíhlym vymenil prekvapené pohľady a s hlasným zavŕzganím stoličky sa postavil.

,,Iste, teší ma. Dante Rivera," potriasol jemne mojou rukou, akoby mi ju tým jemným dotykom mohol zlomiť. 

,,A ja som Robert Baker. Potešenie je na mojej strane, slečna," natiahol sa za mojou rukou štíhlejší strážnik a na jej vonkajšiu stranu vtisol krátky bozk.

,,Teší ma. Margo. Margo Lynchová," usmiala som sa a vzápätí sa o niekoľko krokov presunula ku mrežiam.

,,Oh, pardon," zasmial sa Dante dunivým smiechom a dlaňou si plesom po čele, načo som sa musela rozosmiať.

Prišlo mi vtipné, ako jedno mladé dievča dokáže zmiasť dvoch skúsených a zrelých mužov.

Úsmev na perách mi vydržal až do momentu, kým sme sa neocitli medzi celami. Navyše v tej chvíli som si uvedomila, že vlastne nemám žiadny plán. Na obhliadke mi do teraz vždy robil spoločnosť aspoň jeden zo strážnikov, takže neprichádzalo do úvahy, aby som sa dala do reči s jedným z väzňov.