43

1.7K 138 30
                                    


Margo

,,Môžeš sa zložiť...vlastne je to úplne jedno. Prepáč za ten neporiadok. Nečakal som návštevu," pokrčil ospravedlňujúco plecami Eden a ja som chápavo prikývla.

Kufor s oblečením som položila ku stene a vykročila do menšej obývačky, ktorá bola zariadená skromne, no pre chlapca toto miesto predstavovalo dokonalý domov. Dokonca aj mne sa na tomto mieste páčilo a dokázala som si predstaviť, že by som si raz sama zaobstarala byt podobných rozmerov, akými bol tento.

Pri stene stál modrý, neveľký gauč. Priamo pred ním sklenený konferenčný stolík, na ktorom sa váľala plechovka od piva, prázdne balíčky od čipsov a tiež niekoľko časopisov. Na druhej strane miestnosti visel na stene, vzhľadom ku veľkosti bytu až príliš veľký plazmový televízor a na zemi pod ním herná konzola s niekoľkými hrami, ktoré boli porozhadzované okolo.

Na ľavej strane stála biela komoda s nepravidelnými šuplíkmi, navyše každý mal inú farbu. Nikdy pred tým som nič podobné nevidela, a tak som zaujato pristúpila ku komode a zvedavo si ju prezerala.

Eden zahanbene postával na mieste a neprestajne ma sledoval. S úsmevom na perách som sa obrátila, aby som mu dala čas zvyknúť si na prítomnosť dievčaťa v jeho byte. Možno si sem príliš veľa dievčat nenosil. Stále mi však bol vtipný pohľad na červenajúceho sa Edena. Edena, ktorý by mohol mať ktorúkoľvek, na ktorú si ukázal a bol to ten najväčší narcis, akého som kedy poznala.

,,Prepáč, do môjho bytu si nikdy nepúšťam baby. Tiež nemám príliš času na upratovanie a..."

,,To je v poriadku. Teraz si už sem jednu vpustil. Takže ja sa postarám o to, aby bolo toto miesto hygienicky nezávadné a ty sa naopak postaráš o to, aby som mala zajtra tie najlepšie raňajky," žmurkla som na neho, načo prekvapene nadvihol obočie.

,,A už aj viem, prečo sem žiadne baby nenosím. Iba si prišla a už ma chceš komandovať," odfrkol si a podišiel ku gauču, odkiaľ zhodil oblečenie, ktoré sa na ňom váľalo.

,,Budeš spať na gauči?" Opýtala som sa prekvapene, keď sa prevalil už na oko nepohodlný kus čalúneného nábytku.

,,Iste. Iba ak by ti nevadilo, keby som spal s tebou v spálni," zamrmlal s privretými očami a ja som sa so smiechom presunula do jediných dverí, ktoré sa v malom byte okrem kuchyne nachádzali.

Na moje prekvapenie, spálňa nevyzerala ani zďaleka tak zanedbane, ako zvyšok bytu. Malú chybičku krásy tvorila nepopravená posteľ. Okrem nej sa však v izbe nachádzala len vstavaná skriňa, ktorej dvere tvorilo gigantické zrkadlo do ktorého som sa na niekoľko sekúnd zapozerala.

Premýšľala som nad tým, čo som vlastne videla. Videla som dievča, ktoré znovu pred čímsi utekalo. Predstavila som si otca a jeho reakciu, keď som sa napokon rozhodla odísť s Edenom. Napriek tomu, že som čakala obrovský výstup, dokonca aj možnosť, že napadne Edena, nič z toho sa nestalo. Otec mlčky postával na mieste až do momentu, kým som sa pomaly nezodvihla zo schodov terasy a kroky nenasmerovala priamo do domu. Presne to bola chvíľa, kedy pochopil. Pochopil, že odchádzam a rovnako tak som ja pochopila, že som práve stratila otca.

Zhlboka som sa nadýchla a prstami si jemne prešla po tvári, na ktorej boli viditeľné kruhy pod očami. Otočila som sa a prezrela si posteľ, ktorá ma pozývala do svojho pohodlného náručia. S úsmevom na perách som sa prevalila do postele a nadýchla sa vône, ktorú na nej po sebe zanechal Eden.

~

Pomaly som otvorila oči a pretiahla sa na posteli. Snažila som sa rozpamätať kedy som sa za posledný mesiac vyspala takto dobre. Akoby mi prítomnosť Edena aspoň z časti nahradila ten obrovský kus, ktorý som zanechala kdesi ďaleko, v na míle vzdialenej krajine.

Za múrmi ✅Место, где живут истории. Откройте их для себя