Za múrmi ✅

31

Margo

Aaron ma držal po celý čas, ako sme kráčali ku pláži. V jednej ruke mal tašku v ktorej mal všetko potrebné, ako osušky, deku a tiež nafukovacie koleso obrovských rozmerov, ktoré som našla v dome a presvedčila ho, aby sme ho zobrali so sebou. Síce namietal a tvrdil, že mi ho nebude na pláži v žiadnom prípade nafukovať, ja som si však stála za svojím.

Práve keď sme pre prechádzali popred partii chlapcov, ktorí sa vyhrievali na lehátkach, stisk na mojom boku ešte viac prehĺbil.

,,Nikto sa na mňa nepozerá," zašepkala som a obzrela sa za seba, kde sa práve práve oddávali akejsi kartovej hre. Ani si len nevšimli, že prechádzame.

,,To im radím," zamrmlal mi blízko pri uchu a na krk mi vlepil krátky bozk.

,,Pretože ty si len moja," zašepkal a medzi zuby chytil tenkú vrstvu pokožky na mojom krku.

,,Au," zasipela som a jemne sa odtiahla, no Aaron si ma v momente pritiahol späť a na pery mi vlepil bozk.

Neprotestovala som, ani som sa nebránila. No napriek tomu sa mi zdalo jeho správanie zvláštne. Iste. Vo väzení sa choval rovnako, no tak nejak som dúfala, že na slobode nebude nútení chovať sa ku mne, ako by som bola jeho majetok.

Potom, ako sa jeho pery odlepili od mojich posadila som sa na lehátko, kde zložil veci a pretiahla cez seba voľné šaty, ktoré som mala prehodené na plavkách.

Aaron sa zastavil, nech práve robil čokoľvek a s vyvalenými očami ma pozoroval.

,,No čo, môžem za to, že si tak skurvene sexy?" Odvetil, keď si všimol môj pohľad, načo som pokrútila hlavou a v taške hľadala koleso, ktoré som plánovala nafúknuť ja sama.

,,A teraz mi povedz ty, čo sa s tebou deje," posadil sa na lehátko vedľa mňa a rukami mi objal ramená.

,,Nič," odvetila som stroho a otvorila uzáver na kolese.

,,Iste. Keď žena odpovie nič, väčšinou to znamená poriadny prúser, takže von s tým," zamrmlal a z ruky mi vytrhol koleso do ktorého som sa snažila neúspešne fúknuť. Na miesto toho som sa celá opľula.

Môže byť niekto tak nemožný?

,,Nepáči sa mi, ako sa ku mne správaš," priznala som no skôr, akoby mi stihol protirečiť som doplnila. ,,Ja nie som žiadny tvoj majetok. Nie som a tiež nechcem byť. A pokiaľ to nemieniš rešpektovať..."

,,Tak potom čo?" Pritiahol si ma bližšie a nosom opísal moju tvár.

,,Tak potom odídem," preglgla som.

,,Neodídeš. Nedovolím, aby si odišla," zašepkal a perami sa tento krát obtrel o moje.

,,Ja hovorím vážne. Do riti, Aaron," snažila som sa odtiahnuť, no jeho ruka ma pritiahla späť a mne pomaly dochádzala trpezlivosť.

,,Presne viem, ako si to myslela. Daj mi trochu času, aby som sa to mohol naučiť. Chcem len, aby si so mnou mala trochu trpezlivosti," oprel sa svojím čelom o moje, čím som mala dokonalý výhľad do zelených očí v ktorých som sa, ako vždy strácala.

,,Nesklamem ťa," dodal po chvíli a ja som na miesto odpovedi prikývla.

Trpezlivosť bola jedna z vecí, ktorou som nebola príliš obdarená, no ak som chcela Aarona, musela som to skúsiť. Musela som mu dať šancu a zistiť tak, či mi skutočne stojí za všetko, čo som pre neho podstúpila, alebo ešte budem musieť podstúpiť.